Bleskové rozhodnutie
Rozhodovanie, či pôjde do misie na ostrovný štát, jej údajne trvalo necelých päť minút. Riadi sa heslom – ži dnes, lebo zajtra už môže byť neskoro.
V súčasnosti pôsobí v misii UNFICYP celkovo 863 príslušníkov mierových síl Organizácie spojených národov. „Naša jednotka má po rotácii spolu 202 vojakov a vojačiek. Väčšina z nich je dislokovaných vo vojenskom tábore Milana Rastislava Štefánika v meste Famagusta. Na mieste sú s rotou maďarskej armády a dvoma príslušníkmi chorvátskej armády. Šesťdesiatjeden Slovákov pôsobí v tábore hlavného veliteľa UNFICYP v Nikózii,“ informoval Vladislav Vavrinec z Vydavateľskej a informačnej agentúry Ministerstva obrany SR.
Cieľom našich vojakov je plniť úlohy vyplývajúce z prevažne mobilného spôsobu pozorovania, priameho kontaktu s civilným obyvateľstvom, vyjednávania a udržania statusu quo v nárazníkovej zóne.
Nárazníkové pásmo
Mierová misia UNFICYP (United Force in Cyprus) bola na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN vytvorená v marci 1964. Mala predovšetkým zabrániť obnoveniu bojov medzi turecko-cyperskou a grécko-cyperskou komunitou a prispieť k obnove a udržaniu poriadku na ostrove.
O desať rokov neskôr, po invázii tureckých jednotiek na Cyprus, rozšírila Bezpečnostná rada OSN mandát misie aj na dozor nad zastavením paľby a udržanie nárazníkového pásma medzi znepriatelenými stranami – Cyperskou národnou gardou a tureckými i turecko-cyperskými silami. Tento priestor má dĺžku 180 kilometrov, tiahne sa celým ostrovom a je rozdelený na niekoľko sektorov. Naši vojaci zodpovedajú pod velením podplukovníka Martina Bačka za sektor číslo štyri.
Soňa podáva hlásenie rodičom
Jednou z dvanástich vojačiek slúžiacich na Cypre je aj 21-ročná Soňa Kolenčíková z Cabaja-Čápora pri Nitre. Kariéru vojačky začala hneď po skončení strednej školy poľnohospodárskej. Motivovalo ju sociálne zabezpečenie a profesionálne uplatnenie, ale aj istá dávka adrenalínu.
Základný výcvik absolvovala v Martine. Do odchodu na ostrov pôsobila v nitrianskom útvare protivzdušnej ochrany ako operátorka rádiolokátora. Rozhodnutie odísť do misie bolo pre Soňu jednoznačné. „V Nitre sa mi rušilo miesto a chcela som skúsiť niečo nové. Som impulzívny typ a rozhodnutie odísť na misiu mi trvalo len niekoľko minút,“ hovorí mladá čatárka.
Rodičia sa o ňu zo začiatku strachovali, dobre však vedeli, že ich dcéra si dokáže poradiť aj v náročných situáciách. Napriek tomu Soňa často telefonuje domov a „hlási“, že je v poriadku. Na Cypre sa najmä na začiatku obávala jazdenia – šoféruje sa totiž na ľavej strane vozovky automobilmi s riadením na opačnej strane, ako je u nás. Misia ju zatiaľ ničím neprekvapila. „Veľa voľna tu rozhodne nemáme. Pojem pracovný čas v podstate v misii neexistuje. Ak je to potrebné, robíme v noci aj cez víkendy. Ako sa nám v misii bude dariť, záleží predovšetkým od nás. Našťastie sme dobrým kolektívom,“ vyznáva sa mladá čatárka. Na ostrove si bude musieť privyknúť aj na extrémne teploty, keď v letných mesiacoch sa ručička teplomera dokáže aj v tieni vyšplhať až na 45 stupňov.
Soňa chce v misii ostať jeden rok. Po návrate na Slovensko povolanie nezmení, bude sa naďalej naplno venovať kariére profesionálnej vojačky.
