Vybrali si centrifúgu
Sobotný večer na jarmoku bol v plnom prúde zábavy. Jarmočníkov na pódiu zabávala skupina Chiki-liki-tua. Vystúpenie známej kapely bolo dôvodom, prečo 25-ročný Jozef Pojar z Ine a jeho o dva roky mladšia priateľka Andrea z Levíc prišli na jarmok. „Chvíľku sme boli na koncerte, potom sme si povedali, že ideme na kolotoče. Obidvaja ich máme radi a ani jeden jarmok sme ich nevynechali. Najskôr sme vyskúšali chobotnice, potom sme sa rozhodovali, či pôjdeme na centrifúgu alebo na dance. Rozhodli sme sa pre centrifúgu. Zaplatil som vstupné šesťdesiat korún za každého a spolu s Aďkou sme si sadli do kabínky,“ opisuje chvíle krátko pred nešťastnou udalosťou mladý muž. Vtedy ešte netušil, že kabínka kolotoča sa odtrhne v asi dvojmetrovej výške a spolu s nimi prudko dopadne na zem.
V policajnej správe, ktorú poskytol hovorca nitrianskych policajtov stojí, že kabínka kolotoča sa vychýlila zo svojej osi, narazila do ovládacej kabínky, odtrhla sa a padla na zem.
Centrifúgu Extrem prevádzkuje prevádzkovateľ z Modry. Pretože došlo k ťažkému poškodeniu zdravia, páchateľ trestného činu všeobecného ohrozenia môže byť odsúdený až do troch rokov odňatia slobody. Policajti kabínku zaistili a podrobili ju kriminalisticko-
expertíznemu skúmaniu, ktoré by malo stanoviť príčinu odtrhnutia kabínky. Zhromaždené písomné materiály, výsluchy a expertízy by mali určiť, či konkrétna osoba nezanedbala niektorú dôležitú povinnosť potrebnú na prevádzku takéhoto zariadenia, respektíve či nebola príčinou technická chyba alebo iné okolnosti.
Obaja skončili v nemocnici
A ako si na zlomky sekúnd spomína Jozef? „Centrifúga sa práve vracala dole a keď sa to stalo, bola šikmo naklonená. Počul som buchot, ale vôbec mi nenapadlo, že sa odtrhla naša kabínka. Až po náraze som zistil, čo sa stalo. Zbadal som, že Aďka je v bezvedomí. Otvoril som zabezpečovacie zariadenie a chcel som jej pomôcť – začať som ju oživovať. Veľmi mi na nej záležalo, pamätám si, že som kričal, či žije. Ľudia, ktorí k nám pribehli, ma vytiahli z kabínky von. Dievča z Červeného kríža mi ošetrilo rozbitú hlavu. Stále sa so mnou rozprávalo, aby som neodpadol. Aďka bola vo vnútri stále v bezvedomí. Keď prišla záchranka, oživili ju. Sanitkou nás potom previezli do nemocnice,“ spomína na lôžku nemocničnej postele Jozef.
Namiesto promócií
pobudne na lôžku
S poškodenými dvomi stavcami bol na levickej traumatológii od soboty do pondelka. Potom ho previezli do Nových Zámkov na magnetickú rezonanciu, ktorú absolvovala aj jeho priateľka. Dievčina sa musela podrobiť dvom operáciám – rozmliaždeného bedrového kĺbu a kosti. „Práve skončila pedagogickú školu a 21. októbra ju čakali promócie. V pondelok po jarmoku sme mali ísť spolu kúpiť šaty. Teraz budú promócie bez nej. Prisľúbené už mala aj miesto na zastupovanie v základnej škole,“ smutne konštatuje Jozef, ktorého najbližšie tri mesiace budú taktiež zmenené. Namiesto práce, o ktorej hovorí, že ho baví a teší sa, že ju má, bude ležať na lôžku a postupne sa zotavovať. A premýšľať nad tým, čo sa stalo, ale nemuselo sa stať. „Takéto nešťastia by sa nemuseli stať, keby kolotoče boli v poriadku a neboli staré. Mali sme šťastie v nešťastí. Kabínka sa odtrhla práve vtedy, keď smerovala k zemi. Neviem, čo by bolo, keby sa odtrhla niekde hore. Zabila by ďalších ľudí a čo by bolo s nami...“ nedopovie hroznú predstavu Jozef. Prezradí ešte, že predtým, ako sa vybrali na kolotoče, mal zvláštny pocit, predtuchu. „Nechcel som ísť ani na chobotnice. Keď sme si potom sadali do centrifúgy, Aďky som sa zo žartu pýtal: Čo keď odletíme? A vidíte...“
Dnes majú Jozef a Andrea po jednej operácii v novozámockej nemocnici za sebou, Andreu čaká pravdepodobne ešte jedna. Jozef hovorí, že kolotoče nechce nikdy v živote ani vidieť. Nepustí na ne ani svojich blízkych a aj s rozhovorom súhlasil hlavne preto, aby ľudí vystríhal. Hlavne mladých, ktorých láka vzrušenie a adrenalín. Zábava sa však v okamihu môže zmeniť na hrozné nešťastie.