Hráči HK Dynamax plnili jeho slová doteraz takmer do bodky, veď vyhrali aj v zápase 12. kola v Martine, slabšiu chvíľu si vybrali až v nedeľu v domácom dueli so Skalicou.
V utorok si nováčik brúsil na favorita zuby, Martinčania dokonca poskladali nový útok, prekvapenie sa ale nekonalo, Turiec padol - jeho ľad podľa očakávania ovládla Nitrička. Zápas sa vydaril najmä Jozefovi Mihálikovi, ktorý čakal na gól dlhšie, napokon ich však do siete martinského brankára Rovnianka strelil hneď dva. „Už bolo načase, aby mi to tam padlo. V oboch prípadoch ma dobre našiel Andrej Kollár, ja som mal v zakončení aj kúsok šťastie, ktoré ale strelec musí mať,“ tešil sa Jozef z nájdenia mušky. Na trpkú skúsenosť z leta, keď ho lákal poľský Osvienčim, už zabudol. „Boli sme dohodnutí, potom ale cúvli. Okamžitý návrat do Nitry bol však to najlepšie, čo som mohol urobiť. Hráme dobre, pri domácich zápasoch nám z tribún tlieskajú najlepší fanúšikovia, už len aby som na ďalšie góly nečakal tak dlho, ako na tieto dva,“ želal si. Do tretice sme boli zvedaví, ako sa mu pozdáva rastúca žochárska enkláva v nitrianskej kabíne. Topoľčancov je totiž päť - okrem Mihálika aj Kollár, Petrina, Hruška a Jozef Kováčik. „Sme dobrá partia, my z Topoľčian ju môžeme utužovať aj spoločným cestovaním. Dostali sme klubové auto a až na Andreja Kollára, ktorý býva v Nitre, dochádzame spolu. Na hokej chodí veľa ľudí z Topoľčian, pri vysokých návštevách na našom štadióne už niekedy aj mávame problémy so zháňaním lístkov pre známych a kamarátov,“ smial sa Jozef. To ešte netušil, že v nedeľu padne víťazná šnúra. Bolo trináste kolo, možno aj preto „toľké“ nešťastie, za aké považovali mnohí remízu so Skalicou.
