ok založil Slovenské divadlo tanca, ktoré na nitrianskych doskách uvedie 5. októbra predstavenie Bolero – príbeh matky.
Prečo ste sa rozhodli prísť s divadelným predstavením Bolero do Nitry?
Hlavnou náplňou Slovenského divadla tanca je produkovať predstavenia a cestovať. Nitru považujem za „najdivadelnejšie“ mesto na Slovensku, preto by bolo hriechom nepredstaviť Bolero nitrianskemu publiku.
Čím sa Bolero líši od vašich predchádzajúcich projektov?
Ťažko povedať. Asi tým, že ide o ďalší pokus o totálne divadlo. Chceli sme vytvoriť harmóniu klasickej činohry a moderného tanca.
Ako sa vám spolupracuje s herečkou Slovenského národného divadla Annou Javorkovou?
Fantasticky a bez výhrad. Je to famózna dramatická herečka. Najradšej by som použil veľa superlatívov, ale zabralo by to celú stranu. Vyhovuje mi aj ako človek.
S Bolerom ste boli aj v Španielsku. S akými reakciami tamojšieho publika ste sa stretli?
Vystupovali sme v madridskom divadle. Ohlasy boli pozitívne. Predstavenie bolo označené za „zrkadlo slovanskej duše“, takže sme spokojní.
Príbeh Bolera je o matke a jej bolesti. Obsahuje nejaké autobiografické prvky?
Autobiografiu nie, ale každý tvorca dáva do diela niečo zo seba. Inšpiračným zdrojom boli vnútorné pocity ženy.
Viem, že ste nevideli premiéru Bolera. Prečo?
Nevidel som ani jednu premiéru a ani jedno predstavenie svojich hier, lebo nemôžem povedať „stop“ a opraviť chyby alebo zmeniť atmosféru na javisku. Všetky predstavenia vidím iba na skúškach.
Založiť Slovenské divadlo tanca si vyžadovalo dávku odvahy. Ako hodnotíte tento krok s odstupom niekoľkých mesiacov?
Bola to jediná cesta, ako dodať energiu „veterným mlynom“. Divadlo financujeme z vlastných zdrojov a chýba nám štátna dotácia. Keď som chcel robiť tento druh umenia, nemal som iné východisko.
Aké sú vaše ďalšie plány?
Plány a aj verejný záujem síce sú, ale chýbajú peniaze. Teraz je to v rukách kultúrnej verejnosti. Divadlo financujeme zo súkromných zdrojov už pol roka a nevieme, čo bude ďalej.
Kam smeruje súčasný tanec na Slovensku?
Neviem, asi sa držíme svetového trendu. Je to ako všade na svete, jedni to robia dobre, druhí horšie, ale kto určí správnosť smerovania, to naozaj neviem. U nás tanec nemá podmienky na to, aby sa vyvíjal, i keď peňazí nie je až tak málo, len by sa mali vynaložiť správne. Slovensko má určite veľký potenciál v tvorcoch i interpretoch.
Čo máte nové v súkromnom živote?
Minulý týždeň sme mali premiéru predstavenia Na skle maľované. Moja práca je môj súkromný život.
