niekoľko domov môže byť vytápaných kanalizáciou, problém je však podľa nich širší. Podložie domov pri rieke je podmáčané a pri dažďoch sa správa ako špongia – nasiakne do seba vodu. Problémy spôsobujú aj upchaté kanalizačné šachty, do ktorých ľudia vhadzujú odpad.
Stará a poškodená
Nitra parí k urbanisticky najstarším mestám na Slovensku. Ako jedna z prvých mala vybudovanú verejnú kanalizáciu. Najstaršie časti sa tiahnu práve v samotnom centre mesta, v okolí hradu a podhradia.
„Staré mesto trpí tým, že kanalizácia je tu stará a svojimi dimenziami nestačí. Navyše je na niektorých miestach poškodená,“ povedal poslanec mestského zastupiteľstva Jozef Prokeš. Exprimátor Prokeš býva v dome na rohu Wilsonovho nábrežia a Ulice A. Šulgana. Aj jemu sa stávalo, že vďaka silnému náporu v kanalizácii sa voda dostala do pivnice, poslanec to však vyriešil uzatvárateľným ventilom, ktorý si namontoval na vonkajšiu stranu domu. Pripúšťa ale, že to nie je riešenie, ktoré by sa malo vyžadovať od každého.
Ľudia z centra mesta sa tiež sťažovali na zanášanie kanalizácie. „Tento rok už potrubie čistili, ale zanáša sa stále. Zistili, že z metrovej rúry bolo šesťdesiat centimetrov zanesených,“ povedal Štefan Ligač z Wilsonovho nábrežia. Problém so zaplavovaním domov sa podľa neho tiahne ešte od čias totality.
Storočná voda
trikrát do roka
„Pri veľkých dažďoch sú niektoré časti zaplavované – najmä domy v časti za Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou. Nie celkom fungujú odľahčovacie výpuste, ktoré by sa mali pri dažďoch otvoriť a zabezpečiť priamy odtok dažďovej vody z preplnenej kanalizácie do rieky,“ povedal Jozef Prokeš.
„Vždy sa hovorí, že to je storočná voda, ale my si myslíme, že trikrát do roka storočná voda prísť nemôže. Nám na začiatku augusta naplavilo do pivnice 30 centimetrov vody. Zaplnila sa mestská kanalizácia, nemalo to kam ísť, tak nás vytopilo. Ak by to bola dažďová voda, bolo by to znesiteľnejšie, ale toto je odpad z kanalizácie,“ tvrdí Ligač. Pivnicu má zaplavenú asi trikrát do roka, minulý rok však bol výnimkou, voda neprišla ani raz.
Pozemky sú nasiaknuté vodou
Podľa riaditeľa nitrianskej pobočky Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti Stanislava Segeča je jedným z problémov obydlí na Wilsonovom nábreží nízky spád prípojky ku kanalizácii. „Minimálny sklon by mal byť päť promile, mnohí na nábreží majú ale nulový spád, pretože majú hlboko pivnice. V takejto situácii sa vytopeniu dá zabrániť spätnou klapkou, ktorá sa nasadí na potrubie. Klapka reguluje prúd a smer vody tak, aby z domu voda odtekala, no ak by hrozilo, že smer vody sa zmení a mala by natiecť do domu, klapka sa automaticky priklopí a uzavrie. Niektorým obyvateľom sme to poradili, teraz majú pokoj,“ reagoval Stanislav Segeč. Cena spätnej klapky sa pohybuje od 1000 do 2000 korún.
Segeč ale upozornil, že pripojenie domov na kanalizačný systém nie je jediným dôvodom, pre ktorý sa pivnice domov na nábreží dostávajú z času na čas pod vodu. „V oblasti celého starého koryta je podložie, ktoré ľahko nasiakne vodou. Je to úplne prirodzený jav – nedá sa predsa očakávať, že z podložia v blízkosti rieky voda len tak ľahko vymizne. Navyše, základy niektorých domov neboli postavené z vodotesného betónu, preto voda presakuje aj cez podlahu pivníc.“ Podľa neho je každý dom v blízkosti akéhokoľvek vodného zdroja potenciálne ohrozený povodňami, podmáčaním či vytopením.
V šachtách
našli aj sporáky
Wilsonovým nábrežím prechádza hlavný mestský zberač, ktorý sa tiahne od Predmostia a smeruje až do Krškán. Po prechode cez čistiareň odpadových vôd sa voda vypúšťa do rieky. Do hlavného zberača ústi práve na Wilsonovom nábreží ďalší zberač, ktorý sa tiahne od Bratislavskej cesty popod Štúrovu ulicu.
„Keď sa takto kumuluje veľké množstvo vôd, navrhujeme takzvanú odľahčovaciu komoru. Sám som asi pred jedenástimi rokmi inicioval jej vybudovanie aj na Wilsonovom nábreží. Stála nás približne deväť miliónov. Jej úloha pri regulácii toku je veľmi dôležitá: Ak stúpne voda v hlavnom zberači na určitú hladinu, preleje sa do odľahčovacej šachty, z ktorej steká rovno do rieky,“ uviedol Segeč. Vďaka odľahčovacej komore už dnes nevytápa niekoľko desiatok ľudí tak, ako to bolo v minulosti.
Vodárne tiež pravidelne kontrolujú kanalizačné šachty. Sledujú, či nie sú upchaté napríklad koreňmi stromov a ďalším inertným materiálom z povrchu ciest. Oveľa častejšie sa však stretávajú s tým, že šachty sa upchajú odpadom, ktorý do nich vysýpajú ľudia. Pod poklopmi sa už našlo všeličo – od stavebného materiálu až po vyhodené sporáky a elektrospotrebiče.