i. „Rešpekt pred nami majú aj dospelí – najmä keď sa nad nich skloníme. Vtedy musia mať pocit, akoby sa na nich z výšky štyroch metrov rútilo niečo veľké, šedé a neznáme,“ povedal člen „maskuzanov“ Martin Morávek.
Bábky sú interaktívnym bezchodúľovým divadlom. Vďaka tomu, že sa nepohybujú na chodúľoch, dokážu sa dostať na rôzne miesta. Strašia ľudí cez okná bytov na prvých poschodiach, pristavujú autobusy. „Chodíme po snehu, ľade, v obchodných domoch alebo na pohyblivých schodoch. To by sme s chodúľmi robiť nemohli,“ vysvetľuje Tomáš Valacsay, ktorý sa „maskuzanom“ stará o ochranu. Pri predstaveniach hovorí do vysielačky a bábky naviguje, kam sa majú pohnúť či otočiť. Dbá tiež o to, aby ľudia bábky nepodkopávali, čo sa vraj z času na čas stáva.
„Výškové“ bábky na Slovensku vznikli už pred dvanástimi rokmi, v tom čase ich ale nikto nepoznal. Tomáš Valacsay s nimi cestoval po Rakúsku, Nemecku a Taliansku. Potom sa presunuli na Slovensko, „podrástli“ o ďalších štyridsať centimetrov, zmenili výrazy tváre, efekty aj celkový imidž. Obliekli sa do šedého a hrajú sa na špiónov. Tvária sa tajomne, aby si ich nikto nevšimol. Sledujú ľudí, skláňajú sa k deťom, na výstavách vykúkajú spomedzi stánkov.
