Helena sa narodila v januári 1935. Pred druhou svetovou vojnou žila so svojou rodinou na Čermáni. Mala štyroch súrodencov. Staršie deti v lete pomáhali rodičom, malú Helenku zvykli uložiť pod morušu, ktorá rástla na dvore rodinného domu. „Nikto celkom presne nevie, ako sa húsenica dostala do tela mojej sestry. Musela ju vdýchnuť, keď ležala v kočíku pod morušou, mohla ju aj prehltnúť,“ vysvetľuje Helenina sestra Marta.
Leto prešlo a na jeseň začala Helena chorľavieť. „Ostala nepokojná, bledá, odmietala jesť. Spomínam si na prestrašenú mamu, ktorá si s ňou nevedela rady. Celá rodina sa bála o jej zdravie, nečakane schudla. Po istom čase prestala plakať úplne, vydávala len zvuky podobné mraučaniu mačky.“
Že s dcérou niečo nie je v poriadku, zistila pani Marčišová definitívne až raz pri kúpaní. Vtedy teta malej Heleny, ktorá rodinu navštívila, zistila, že dieťa má na hrudníku čierny fľak. „Bol tmavý a veľký asi centimeter. Ešte aj po toľkých rokoch si spomínam, že sme v tom mieste spozorovali nejaký pohyb. Mama okamžite utekala so sestrou na pohotovosť. Lekár jej do hrudníka strčil pinzetu a vytiahol desaťcentimetrovú chlpatú húsenicu. Musela sa na povrch hrudníka prehrýzť,“ tvrdí Marta Kothayová. Skúsený lekár sa počas svojej praxe s niečím podobným nikdy nestretol. Pôsobil vyľakane. Pani Marčišovej navrhol, aby Helenku okamžite nechala previezť do Bratislavy na ďalšie vyšetrenia, tá to však odmietla. Zdôverila sa svojmu známemu - židovskému lekárovi Geliertovi, ktorý žil v oblasti, kde dnes stojí Divadlo Andreja Bagara. Jeho rada bola jednoduchá: Dieťaťu mali niekoľko dní podávať šťavu zo surových rajčín, pomiešanú s cukrom.
„Hneď som naoberala rajčiny, pasírovala ich a dávala do fľašiek. Po niekoľkých týždňoch začala sestra pravidelne jesť, postupne priberať a koncom jesene už bola v poriadku. Aj keď sme boli chudobní a nemali sme lekárovi čo dať, išli sme sa aspoň poďakovať. Malá Helenka sedela mame na kolenách a usmievala sa naňho, akoby vedela, že práve on ju dostal z najhoršieho,“ rozpráva Marta Kothayová. Lekár vraj podľa veľkosti húsenice odhadol, že dievča ju v tele nosilo dva až tri mesiace.
Helena sa neskôr vydala, porodila dve deti. Nepríjemný zážitok z raného detstva si nepamätala, poznala ho len z rozprávania svojej mamy a sestry. Až do konca života jej ale na hrudníku ostala malá tmavá škvrna.