„Okolo sa všetko búra, z niekdajších bytov zostali len priečky. Keď začnú vŕtať, radšej idem do mesta. Tam si sadnem na lavičku. Doobeda robím verejnoprospešné práce – keď sa vraciam domov, so strachom sa pozerám, čo je zase nové. Človeku ani jesť nechutí, minule som musel navštíviť psychológa, pretože som sa triasol od nervozity,“ hovorí zúfalý muž a v ruke drží rozsudok okresného súdu. Ten uznal, že mu k bytu vzniklo právo nájmu a nejde len o dočasné bývanie v ubytovni, z ktorej ho môže majiteľ vyhodiť na ulicu bez poskytnutia náhrady. Spoločnosť Casta Invest Slovakia to však neuznáva – jej právny zástupca nám povedal, že sa voči rozsudku odvolajú.
Rodina Kožakovcov je odhodlaná v neľudských podmienkach vyčkať aj na verdikt krajského súdu. „Už sme tu zostali len my, vrátnik a pes. Viacerých vysťahovali, kým neboli doma. Niekdajšie byty sú zrovnané so zemou. Aj keď nemáme vodu, elektrinu ani plyn a potrebu musíme vykonávať do vedra, nájomné naďalej platíme. Horšie je, že už odkryli aj strechu. Keď minule pršalo, rozostavili sme po byte, čo sa dalo - lavóry, vaničku, taniere, vázy... Teraz už ani to nepomôže, všetko bude premočené,“ hovorí Pavol Kožak. Ako prežijú blížiacu sa zimu bez kúrenia, radšej ani nemyslí. „Najnovšie mi pohrozili, že ak sa neodsťahujem do konca týždňa, vyhodia mi nábytok na ulicu.“ Do ponúkaného azylového domu či iného provizória ísť odmieta. „V Pozemných stavbách som odrobil roky, mám zničenú chrbticu, čo som nosil ťažké armatúry. A teraz mám skončiť v azyláku? Pekne sa mi odvďačili – bytovku predali a nás o ničom neinformovali,“ sťažuje sa bývalý zamestnanec Pozemných stavieb.
Casta Invest Slovakia tvrdí, že nehnuteľnosť odkúpila bez ťarchy a bremien. Voči nájomníkom vraj nemá žiadne povinnosti. Tí sa vlani obrátili na súd, žiadny efekt to však neprinieslo. Stavebné práce sa rozbehli bez ohľadu na prebiehajúci súdny spor. Na stavebnom úrade dospeli k záveru, že nájomníci nie sú účastníkmi stavebného konania, preto bez problémov vydali Caste stavebné povolenie.
„Keď už nerešpektujú súd, nezaujíma ich ani to, v akých podmienkach žijeme? Veď už sa hanbím vyjsť von. Čo by takej veľkej firme urobilo, keby nám pomohli, zvlášť, keď na to máme aj podľa súdu nárok?“ zamýšľa sa pán Kožak. Vzápätí sám uzná, že asi zbytočne. „Chudák je len chudák,“ skonštatuje.
V kauze už boli medzitým vynesené dva prvostupňové rozsudky, ktoré dali za pravdu nájomníkom. Okresný súd v oboch poukázal aj na zaujímavú skutočnosť: že pôvodný vlastník objektu (Pozmné stavby) právo nájomníkov užívať byt nikdy nespochybňoval. „Ak by súd žalobu P. Kožaka zamietol, bolo by to v rozpore s dobrými mravmi,“ píše sa v rozsudku.
Otrasná situácia, v akej sa nájomníci nachádzajú, vyvoláva v človeku bezmocnosť a beznádej. Kožakovcov však, našťastie, nádej stále neopúšťa.
