Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Po sobáši odletel do povstania

Sobášny list manželov Bihuncových je napísaný v azbuke. Mesto, kde sa brali, v ňom chýba. „Počas vojny sa neuvádza,“ vysvetľuje nám Michal Bihunec, ktorý sa oženil v Proskurove 14. augusta 1944. Bolo to pätnásť dní pred vypuknutím Slovenského národného po

vstania, do ktorého sa zapojil ako príslušník Československej paradesantnej brigády.
Svadobná fotka v uniformách
„Hlavný zásobovateľ armády nám dal čokoládu, liter vodky, svedkami boli vojaci,“ spomína na deň, keď si zobral za manželku Rusku Eugéniu. Svadobnú fotografiu, z ktorej sa nevesta usmieva v bielych šatách, nemajú. Namiesto nej visí v spálni ich nitrianskeho bytu fotka, na ktorej sú obaja vo vojenských uniformách. Vznikla až niekoľko mesiacov po svadbe – 1. mája 1945. To už bola Eugénia príslušníčkou Československej armády. Osobne to vraj schválil generál Svoboda.
Michal Bihunec je najstarším účastníkom SNP v okrese, na jeseň oslávi 87 rokov. V Nitre sa spolu s manželkou usadil v roku 1959, po prvýkrát tu však boli ešte počas vojny. „Po oslobodení mesta nás odvelili do Levíc. Na jeseň bola manželka demobilizovaná, pretože bola tehotná,“ vracia sa do minulosti. Eugénia (79) sa vydávala ako osemnásťročná, to už mala za sebou dva roky v Červenej armáde aj zranenie – do ruky a brucha ju zasiahli črepiny. Keď stretla Michala, pracovala na železničnej stanici v Proskurove. Po sobáši spolu zostali len do začiatku októbra. Potom novomanžel odletel na Slovensko, kde sa zapojil do Povstania, Eugénia bola v tyle, u spojovacieho práporu. Na fronte boli aj jej brat a otec. „Počas vojny ho ťažko zranili, „zasypala“ ho bomba a on prišiel o nohu. Rok ležal v nemocnici – nepočul, nerozprával. Mama zomrela, keď som bola malá, vychovala nás teta,“ hovorí žena, ktorá našla nový domov na Slovensku. Netají, že prvé roky neboli jednoduché, aj si poplakala. Ťažké časy prišli najmä vtedy, keď ju volali späť do ZSSR. Dokonca ju obviňovali, že ušla. „Aj Stalinovi sme museli písať,“ hovorí pani Eugénia a povzdychne si: „Ach, taký je život, všelijaký...“
Staval aj železnicu
Ani Michal Bihunec sa po vojne neusadil v rodnej obci. Je ňou dedinka Dubové, ktorá po vojne pripadla Ukrajine. „Môj brat, mladší o dvadsať rokov, je tam riaditeľom nemocnice,“ prezradil nám. „Ja som až do okupácie Podkarpatskej Rusi študoval v Užhorode a Mukačeve na obchodnej akadémii. Keď prišli horthyovské vojská, bol som označený za protimaďarský živel, zavreli ma do provizórnej basy na okresnom úrade. Na druhý deň ma naložili na auto, že ma dopravia do tábora, kde ma budú bičovať. Našťastie ma zachránili dvaja maďarskí študenti, ktorým som predtým pomáhal s úlohami. Mužovi, ktorý organizoval odsun, povedali, že som dobrý človek, aby ma pustil,“ spomína si pán Michal. Vystavili mu doklad, s ktorým sa mohol vrátiť domov. Zle mu však napísali meno, preto sa musel denne hlásiť na miestnej žandárskej stanici.
„Na jeseň som sa rozhodol, že pôjdem do Sovietskeho zväzu a budem tam pokračovať v štúdiu. Hranice sme prešli piati, na druhej strane nás vítala sovietska armáda. Potom však prišiel rozkaz - tajná služba nás dala zavrieť. Preverovali nás, či nie sme špióni.“ Michala Bihunca nakoniec poslali na ďaleký sever, kde pomáhal pri stavbe železnice. „Bol som tam dve zimy a dve letá, v rokoch 1941-43. V zime bolo aj mínus 56 stupňov, robilo sa do mínus 36. Potom som išiel do Kazachstanu, kde som opravoval poľnohospodárske stroje. Mesačne som dostával 900 rubľov, 40 som platil za závodnú kuchyňu. Spával som zadarmo u jedného majstra, jeho manželka mi aj prala. Dali mi sedem árov zeme, mohol som si zasadiť, čo som chcel.“ Dodáva, že na Rusov nedá dopustiť: „Správali sa ku mne vždy slušne, inteligentne.“
Píšu o ňom v knihe
V Kazachstane Michala Bihunca zastihol rozkaz, aby pricestoval do Buzuluku. Po absolvovaní výcviku sa stal príslušníkom Československej paradesantnej brigády. „Mali sme poľnú službu v Proskurove, kde som sa zoznámil so svojou budúcou manželkou. Na Slovensko som sa vrátil 6. októbra, aby som sa zapojil do Slovenského národného povstania.“
Michal Bihunec je pravidelným účastníkom osláv výročia SNP. V škatuli si doma opatruje vyznamenania, ktoré dostal za účasť v protifašistickom odboji. „Pamätný list mi poslal aj prezident Schuster,“ pochváli sa a ukazuje nám knihu „Vo víre krvavej vojny“, ktorú vydali v roku 2000 na Ukrajine. Sú v nej aj jeho a bratove fotografie. „Jurij bol československý pilot, zomrel pred šiestimi rokmi v Brne,“ vysvetľuje Nitran, ktorý je od roku 1974 plukovníkom vo výslužbe.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 694
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 147
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 501
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 102
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 931
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 282
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 479
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 569
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 282
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 994
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Marián Tvrdoň je v Ústí nad Labem už sedem rokov, letné (18. 8.) 27. narodeniny však už možno oslávi na lukratívnejšej adrese.

Ščasný: Máme na stred II. ligy, bez posíl tu nebudem

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

Tréner Nitry Michal Ščasný.
Pre obyvateľov Galanty už funguje online rezervačný systém.

Koronavírus: Odberné miesta v Galante (Celoplošné testovanie)

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Galante

V Nitre otvorili tri materské školy a päť školských klubov

Riaditeľky posudzujú zamestnanie oboch rodičov.

Ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Odišiel prvý tréner majstra sveta, lúčil sa s ním aj hokejový reprezentant

Gustáv „Guňo“ Buček nás opustil 7. januára vo veku 77 rokov.

Už ste čítali?