ruhov.
Vedenie múzea vyrukovalo s myšlienkou železnice v roku 1984. Inšpirovali sa železnicami, ktoré boli v oblasti Želiezoviec, Pohronského Ruskova a ďalších sídel. Železnice v tom čase slúžili na prepravu dreva, uhlia, stavebných materiálov, obilia, cukrovej repy, melasy, zvierat i hnoja. Ľudí vozili do práce, deti vo vozňoch cestovali do škôl. Doprava železnicou bola populárna, lacná a fungovala spoľahlivo. „Úplne zo začiatku boli vagóniky ťahané koňmi. Celková trať v okolí Želiezoviec a Pohronského Ruskova merala 64 kilometrov. Majere a veľkostatky južného Slovenska boli poprepájané koľajnicami. Cesty neboli spevnené ako dnes, preto sa mnohí výrobcovia spoliehali práve na vagóny. Okolo koľajníc vyrástli pivovary, mlyny, sladovne, cukrovary a spracovateľské podniky. Parná lokomotíva dokázala utiahnuť 30–50 vagónikov,“ vysvetľuje prednosta poľnej železnice Wáclaw Gidaszewski.
Poľné železnice zatlačila do úzadia automobilová doprava a stavba pomerne kvalitnej infraštruktúry. Väčšinu z nich postretol definitívny koniec v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. V skanzene v Nitre sa rozhodlo o prevezení zvyškov poľnej železnice z okolia Želiezoviec. V areáli Slovenského poľnohospodárskeho múzea začala premávať v lete 1985. Prvý úsek mal len 600 metrov. Okruh v skanzene s dĺžkou 1635 metrov bol dobudovaný o rok neskôr. Ďalší kilometer prišiel až o päť rokov a prepojil výstavisko so skanzenom. Poľná železnica sa tak stala symbolom spojenia histórie a súčasnosti. Pozoruhodné sú aj koľajnice a výhybky. Najstaršie časti sú historickým a technickým skvostom – vyrobili ich v r. 1881. Kvôli bezpenosti však výhybky zaali pred ôsmimi rokmi vymiea.
Objavili sa aj úvahy, že železnica by mohla jazdiť aj mimo výstaviska. „Taká vízia existovala, boli vypracované aj štúdie. Trať poľnej železnice mala podľa nich končiť až pri aule Slovenskej poľnohospodárskej univerzity,“ tvrdí Gidaszewski.
Poľná železnica za dvadsať rokov existencie preskákala všeličo. Nezničil ju ani požiar, ktorý spôsobili iskry z rušňa pred desiatimi rokmi, hoci sa vtedy objavili hlasy, že by ju mali zavrieť. Dnes sa s ňou dokonca strategicky ráta – po zmene parkoviska, keď už nie je kvôli výstavbe obchodného centra možné parkovať pred výstaviskom, sa organizátori na vagóny spoliehajú. Majú totiž prevážať návštevníkov do prednej časti výstaviska.