ostavy. V týchto dňoch navštívila Slovensko, pretože je výkonnou riaditeľkou európskeho festivalu poézie, divadla a hudby Cap á l´Est v Banskej Štiavnici.
Pochádzate z Nitry. S akými pocitmi sa vraciate do rodného mesta?
Vraciam sa vždy s tými najlepšími pocitmi, lebo tu mám príležitosť oddýchnuť si, stretnúť sa s priateľmi a rodinou.
Ako si spomínate na pôsobenie v nitrianskom divadle?
Veľmi dobre a niekedy by som sa rada vrátila do teplých rodinných pomerov divadla, pretože vo Francúzsku sú tie vzťahy profe-
sionálnejšie a tvrdšie.
Na čo sa vám vo Francúzsku zvykalo najťažšie?
Asi na to, že nie sme zamestnancami divadla, ale hercami na voľnej nohe. Prvé roky sa mi ťažšie hľadala práca, musela som najmä nadväzovať kontakty s režisérmi i kolegami. Časom som si zvykla a teraz fungujem úplne normálne. Táto krajina mi vyhovuje z viacerých stránok. Napríklad spôsobom stolovania – rada dlho jem a jedlo si vychutnávam. Myslím si, že Francúzsko mi bolo súdené. Mám rada ich spoločnosť a kultúru. Žijem v Paríži a v každom jeho kúte objavujem umenie, či už divadelné, filmové, hudobné, alebo výtvarné. Kultúra tam všade vrie a to mi je veľmi blízke.
Holdujete takmer každému druhu umenia. Čo pre vás umenie znamená?
Umenie považujem za súčasť svojej osoby. Je to moja viera. Mojím druhým kostolom je scéna a javisko. Bez umenia by som nevedela žiť. Každý večer si musím prečítať aspoň niekoľko strán z knihy, aby som zaspávala s dobrým pocitom.
Vy ste divadelníčka a herečka. Máte aj režisérske ambície?
Režírovala som síce niekoľko predstavení, ale režisérske ambície nemám. Myslím si, že sú oveľa lepší odborníci ako ja. Mne vyhovuje herectvo.
Máte hereckých favoritov?
Najradšej mám nitrianskych hercov. Predstavenie Vítanie jari v podaní najstaršej generácie hercov DAB ma naozaj dojalo, celý čas som mala na tele zimomriavky. Mojím snom je zahrať si ešte na doskách nitrianskeho divadla.
Hrá sa vám lepšie, keď hovoríte po slovensky alebo po francúzsky?
V oboch prípadoch sa cítim dobre, lebo keď mám rada postavu a žijem s ňou, je mi jedno, v akom jazyku ju hrám. Musím sa priznať, že v slovenčine som už dlho nehrala. Dúfam však, že je to ako bicykel a raz-dva sa do toho dostanem.
Akú postavu túžite stvárniť?
Túžim hrať Moliérovho Lakomca v ženskej postave.
Rozumiete si s francúzskymi mužmi?
Áno, lebo sú šarmantní a majú galantné správanie. Už samotná francúzština ma na nich fascinuje.
Vnímajú vás Francúzky ako konkurenciu?
Áno, aj keď som vždy znevýhodnená prízvukom. Vedia totiž, že slovanský šarm môže zaujať. Francúzky sú oproti Slovenkám racionálnejšie, ale aj menej starostlivé.
Paríž je mestom nakupovania. Obľubujete nákupy?
Mám rada nové veci, ale samotné nakupovanie považujem za únavné. Rada chodím do butikov, kde sa o mňa postarajú a oblečú ma od hlavy až po päty. Ako mnohé ženy som zaťažená na kabelky a topánky.
Aké módne trendy teraz letia vo Francúzsku?
Stále sa preferuje predovšetkým dobrý materiál. Momentálne idú ružové a bledozelené farby. Paríž je nimi doslova zaplavený.
Nechávate sa strhnúť najnovšou módou?
Nie, nie som človek, ktorý musí mať topánky so špicom. Som klasický typ a obľubujem pohodlné oblečenie v pastelových farbách.
Rada cestujete?
Milujem cestovanie, mám prejdený každý kúsok Francúzska. Viackrát som navštívila južné Japonsko, ktoré sa mi páčilo. Milujem aj dynamický New York a temperamentné Taliansko. Jemnejšie a príjemnejšie sú krajiny ako Poľsko, Maďarsko a Česko.