Sama je už dvojnásobnou matkou, vychováva synov vo veku osem a jedenásť rokov. Je rozvedená, bez práce, hrozí, že príde o byt. Svoju finančnú situáciu hodnotí ako zlú, napriek tomu však ponuku vynosiť dieťa inej matke nevníma ako akt zúfalstva. „Uvažovala som nad tým, ešte keď som bola vydatá. Manžel mi vtedy hovoril, že nie som normálna, myslel si, že len tak táram,“ prezrádza Nitrianka a zdôrazňuje, že to neberie ako obchod, ale ako vzájomnú pomoc. „Zo získaných peňazí by som dala dvadsať percent detským onkologickým pacientom,“ dodáva. Stretáva sa s nimi, keď sprevádza starého otca na chemoterapiu.
Vycestuje aj do zahraničia
S myšlienkou vynosiť dieťa cudziemu páru sa začala pohrávať už pred štyrmi rokmi. Išlo vraj o spontánny nápad. Približne pred polrokom si dala dokonca na internet inzerát, no odpísali jej, že na Slovensku to nie je povolené. Keď nedávno v časopise čítala o pani Ivete z Bratislavy, ktorá hľadá náhradnú matku, neváhala ani sekundu a spojila sa so šéfredaktorkou. „Som ochotná vycestovať aj do zahraničia a byť tam s pani Ivetou, koľko bude treba, hoci aj deväť – desať mesiacov,“ naznačuje spôsob, ako by sa mohla stať dočasnou „nájomnou matkou“. Krajinou, ktorej legislatíva niečo také umožňuje, je napríklad Veľká Británia. Niektorí odborníci tvrdia, že ak by tam prebehlo umelé oplodnenie aj pôrod a dieťa by po narodení získalo britské štátne občianstvo, ako jeho matka by mohla byť zapísaná žena, ktorá poskytla vajíčko. U nás je také niečo nereálne – matkou je tu za každých okolností žena, ktorá dieťa porodila.
Za koľko?
Martina pripomína, že všetky detaily by museli byť vopred presne dohodnuté. Predbežne už na túto tému hovorila aj s právnikom. Možnosť, že by počas tehotenstva k bábätku tak citovo priľnula, že by mala problém vzdať sa ho, absolútne vylučuje. „Genetický materiál by nebol môj. Vajíčko by patrilo biologickej matke, zo mňa by malo len to, že ho donosím,“ uvažuje.
Nevylučuje, že by tento proces podstúpila opakovane. Dokonca si vie s trochou nadsázky predstaviť, že ak by to bolo možné, otvorila by si na tento účel živnosť. „Svoje vlastné dieťa už neplánujem, dajú mi zabrať moji dvaja synovia. No na druhej strane ho ani úplne nevylučujem, záležalo by to od partnera,“ dodáva.
Len v jedinej otázke nemá Martina jasno – v sume, ktorú by mala za vynosenie cudzieho dieťaťa dostať. „Čítala som, že v Amerike sa platí 15-tisíc dolárov. No neviem, koľko by to mohlo byť u nás.“ Akú-takú predstavu vraj má o sume, pod ktorú určite nepôjde, ale medializovať ju nechce.
V novinách sa Martina dočítala aj o náhradnej matke z USA, ktorá po umelom oplodnení vynosila pätorčatá. Čo keby sa to stalo jej? „Už vopred by sme sa museli dohodnúť, že ak by sa ujalo viac vajíčok, tak si genetickí rodičia zoberú všetky deti,“ odpovedá bez zaváhania. Z pôrodu žiadny strach nemá. „Som zdravá, zdravé sú aj moje deti. Odrodila som ich za päť minút, nemala som žiadne ťažkosti ani počas tehotenstva, akurát, že som priberala.“
Obavy má len z jediného: nevie, ako by jej synovia reagovali, keby sa po dlhých mesiacoch odlúčenia vrátila zo zahraničia. „Bolo by mi tam za nimi smutno.“ Za ten čas by sa vraj o chlapcov mohol postarať otec alebo starí rodičia.
„Nejde o žiadny obchod“
Príbuzní a známi, ktorí vedia o Martininom zámere, ju vraj neodsudzujú. „Napríklad jeden môj kamarát bol doslova uchvátený, že som schopná niečo také urobiť. Aj keď som o tom hovorila už dávnejšie, neveril mi.“ Vynosenie cudzieho dieťaťa jej schvaľuje tiež súčasný partner. Všetko vysvetlila aj svojim dvom synom. „Súhlasili s tým, hlavne keď som im povedala, že by som im kúpila počítač. Jeden už dostali pred dvomi rokmi na Vianoce, exmanžel si ho však zobral.“
Dodáva, že chlapci si uvedomujú, že musí v ruke obracať každú korunu. „Bývalý manžel mi na dve deti platí smiešnych 3-tisíc korún a uhrádza poplatky za byt. Ale teraz hrozí, že sa z neho budeme musieť vysťahovať, patrí totiž svokre. Okrem toho dostávam už len tisíc korún rodinné prídavky,“ opisuje nám svoju finančnú situáciu absolventka chemickej priemyslovky, ktorá je rok bez práce. V minulosti vraj už vyskúšala rôzne zamestnania, jej prioritou však je, aby mala čas na výchovu synov. „Nemôžem byť v robote od rána do večera, nechcem, aby moje deti vychovávala ulica.“ V takom prípade by údajne hrozilo, že jej exmanžel synov zoberie. Napriek tomu si však myslí, že by jej vo vycestovaní do zahraničia nebránil.
Martina opakovane prízvukuje, že peniaze nie sú jediný dôvod, prečo je ochotná vynosiť cudzie dieťa: „Nejde o žiadny obchod, ja nič nepredávam – ja pomáham. Chcem pomôcť sebe aj druhým. Aj keby na mňa niektorí ľudia ukazovali prstom, nevadí - veď nerobím nič zlého.“ Hovorí, že rovnaký názor ako ona majú viacerí, len sa to obávajú otvorene povedať. Martina ale problém s tým, čo si o nej kto myslí, nemá. Netrápia ju klebety ani predsudky. „Keby bolo treba, zbalím sa hoci aj zajtra,“ dodáva na margo cesty do zahraničia, kde by sa mohla stať dočasnou náhradnou mamou. Po návrate by si vraj v prvom rade vyriešila problém s bývaním.