príchode Cyrila a Metoda v Divadle Andreja Bagara. Mladý úspešný režisér Peter Oravec poskytol našej redakcii rozhovor.
Vaša divadelná skupina Le Mon nedávno uspela na festivale v Prahe s predstavením Amadeus. Ako sa vám to podarilo?
Dostali sme pozvánku na festival nezávislých divadiel – Apostrof Praha 2005, ktoré organizuje Divadlo na zábradlí a divadlo Disk. Najprv sme do Prahy poslali záznam inscenácie Amadeus a vybrali nás do súťaže, na ktorej sa zúčastnilo trinásť divadiel z rôznych krajín. Nakoniec sme získali hlavnú cenu a už teraz sa tešíme na budúci ročník.
Čo sa skrýva pod názvom Le Mon?
Le Mon je občianske združenie, ktoré sa orientuje najmä na produkciu a tvorbu rôznych divadelných predstavení. Prvým bol práve Amadeus. Vlani sme robili veľkomoravský program a prednedávnom mládežnícku výmenu s Českom, spojenú s workshopmi, pod názvom Kontakt. V rámci Pribinových slávností sme nacvičili náročný projekt – Pribina, knieža Nitravy. Peniaze získavame z grantov. Na akcie, ktoré robíme v spolupráci s Mestom, nám Mesto aj prispieva. Finančnú podporu sme získali aj na projekt, ktorý sa chystáme zrealizovať.
Bude to opäť historický projekt?
Bude to dramatizácia biblického príbehu zo Starého zákona – Ester. Nechcem nič zakríknuť, ale premiéra by mala byť na budúci rok. Príbeh sa odohráva v starej Perzii. Snažím sa sprítomniť dnešnému divákovi stále aktuálne posolstvo minulosti. Históriu som vyštudoval, a preto ma historické témy lákajú viac ako súčasná dramatická tvorba. Rád si pozriem aj súčasné dramatické predstavenia, ale neoslovujú ma. Niečo si z nich zoberiem a snažím sa súčasnosť prepašovať do minulosti.
Ste mladý a máte za sebou veľa režisérskych skúseností. Čo bolo vašou režisérskou prvotinou?
Na Akadémii umení v Banskej Bystrici som študoval jeden ročník činoherného herectva a režíroval som politickú frašku. V Bystrici som nebol spokojný, takže mám za sebou iba jeden ročník herectva. Na UKF v Nitre som vyštudoval estetiku a históriu a v súčasnosti si robím doktorandúru z estetiky.
Považujete sa aj za herca?
Od detstva som hrával, ale herectvu už u mňa odzvonilo. Teraz sa chcem venovať iba réžii. Viac ma napĺňa a oveľa lepšie sa cítim v pozícii režiséra.
Ako zvládate pri takýchto veľkých akciách, ako bol Pribina, knieža Nitravy, stres? Mali ste pod sebou viac ako sto ľudí...
Bolo to naozaj veľmi napínavé. Napríklad som celé dni poriadne nejedol. Časom som sa naučil ľudí lepšie organizovať. Cyrilo-metodská akadémia, kde som mal pod palcom „iba“ tridsať ľudí, bola pre mňa malinou. Som prísny režisér a často kričím. Som cholerik, ale infarkt snáď nedostanem. Niekoľko predstavení ešte vydržím (smiech).
Dostávate ponuky na režírovanie aj z iných miest?
Mám jednu ponuku, ktorú zvažujem. Cez leto by som mal ísť robiť na Gorazdov Močenok predstavenie o Gorazdovi. Nacvičovať ho budem so súborom z Močenka.
Máte nejaký režisérsky vzor?
Mojím režisérskym idolom bol odmalička Jozef Bednárik. V súčasnosti sa mi veľmi páči tvorba českého režiséra, ktorý pracoval aj tu v Nitre, Vladimíra Morávka.
Čo váš súkromný život?
Nemám veľa času na súkromný život. Popri režírovaní píšem doktorandskú prácu na tému Jazyk súčasného muzikálu. Chcem poukázať na to, že muzikál nemusí byť len komerčný. Od februára si robím aj autoškolu a vôbec na to nemám čas. Odjazdil som zatiaľ iba desať jázd a väčšinou som dostal dvojky.
Autor: RASTISLAV SALAY, SLAVOMÍRA ĎURIŠOVÁ
