Prázdniny sú síce v plnom prúde, no prezraďte nám, aká študentka bola Zuzana Smatanová?
Bola som dobrá študentka, učila som sa rada. Mala som partiu ľudí, spolužiačky, ktoré mi vyhovovali, boli sme výborný kolektív. V škole som sa cítila dobre. A čo sa týka učenia, učila som sa úplne normálne, ako každý priemerný človek. Nebola som takpovediac „bifľoška“, ale tiež som nijako nezaostávala. Jednoducho taký klasický priemer. Najlepšie som sa cítila na strednej škole, pretože som bývala na internáte, takže tam som zrazu spoznala iný život – mimo domova, mimo rodiny... Musela som si zvykať na nové veci, ktoré sa mi jednoducho páčili. Bolo to iné a pekné.
Nemáte niekedy chuť vrátiť sa v čase späť do školských lavíc, k poznámkam v žiackej knižke, k odmenám za vysvedčenie?
Už som uvažovala o tom, čo by som možno robila, keby som nebola hudobníčkou. Asi by som išla študovať. A či by som sa chcela vrátiť späť v čase do školských lavíc? Myslím si, že to, čo bolo, netreba vracať späť. Ale chcela by som sa vrátiť asi tak na týždeň, bola by to zábava. Ale len na týždeň (smiech)!
Čo je pre vás vysvedčením v súčasnosti? Sú oblasti, v ktorých by ste sa chceli zlepšiť?
Keďže v hudbe získavam stále nové a nové skúsenosti, možno je prirodzené to, že by som sa chcela zlepšovať práve v hudbe. Človek sa učí celý život. Keby som mala päť–šesť rokov, odpovedala by som asi tak isto.
Máte nejaké želanie, niečo, čo by ste chceli dosiahnuť, nehľadiac pritom na skutočnosť?
Teraz určite chcem veľa hrať. Veľa hrať na celom Slovensku, pretože je leto. Je veľa festivalov, veľa príležitostí na hranie. Chystám druhý album, ale ešte neviem, ako sa bude volať, všetko je v štádiu vymýšľania. A, samozrejme, k tomu patrí natočenie video-
klipov. To by mala byť blízka budúcnosť. Chcem teda hrať, spievať a skladať. Ďalej túžim po tom, aby sa skončili vojny, neboli choroby...
Ale ja som mal na mysli niečo konkrétnejšie, čo sa týka iba vás...
Chcela by som raz ísť do Austrálie. A tam by som si rada zahrala. Samozrejme, že pravdepodobne len tak komorne, v dajakom pube.
Kde hľadáte inšpiráciu, čo vás fascinuje?
Keď píšem a skladám, je to pre mňa vlastne tvorba, umenie. Čerpám z medziľudských vzťahov. Bežné denné ľudské detaily, postrehy... To je moja každodenná inšpirácia, vždy si všetko zapisujem, vždy mám po ruke diár.
