Vysedávať pri vode mu totiž nedovoľovali najmä povinnosti v práci. „Najväčšie ryby som chytil ešte pred približne tridsiatimi rokmi. Bol to dvanásťkilový kapor a deväťkilová šťuka. Keď som v roku 1989 prevzal funkciu hospodára v Rybárskom dome na Hangócke, na ryby mi zostávalo iba veľmi málo času. Tak to bolo až do minulého roku,“ spomína dnes už 81-ročný Viliam Kolenčík. Tohto vysokého veku sa dožil 8. júna - na Medarda. V Rybárskom dome vydával najmä rybárske lístky. Nečudo, že ho poznajú vari všetci rybári v Nitre. Hovorí, že už prežil mnohých z nich. V časoch jeho mladosti bolo v Nitre okolo osemsto rybárov, dnes je ich údajne dobre cez dve tisícky. Keby vraj všetci naraz vyrazili k vodám, nebolo by si ani kam sadnúť. Nitra a okolie totiž nie je až také bohaté na vodné plochy. „Najčastejšie chodievam na rybníky k Ivanke a Branču. Sú tam pomerne čisté vody a pekné ryby. Občas sa mi podarí uloviť aj štvor- až šesťkilového kapra,“ hovorí oslávenec. Radosť by mu určite urobil nejaký kapitálny úlovok, ale veľké ryby sa mu akosi vyhýbajú. Jeho najťažší sumec vážil necelých osem kilogramov. Bol to však skôr náhodný úlovok, lebo na tieto ryby sa nikdy nešpecializoval. Pobyt na čerstvom a vlhkom vzduchu mu robí dobre aj kvôli ťažkostiam s prieduškami. Je vraj škoda, že mnohí rybári zabúdajú na športový spôsob rybárstva, teda „chyť a pusť“, a z rybolovu si robia doslova biznis. Snažia sa nachytať čo najviac rýb a potom ich predávajú.
Viliam Kolenčík v minulosti pôsobil aj ako pedagóg v Strednom odbornom učilišti na Cintorínskej ulici v Nitre. Vyučoval technológiu a chémiu. Odtiaľto bol iba krôčik k vedeniu krúžkov mladých rybárov. Už niekoľko rokov s nimi organizujú aj letné tábory na Jelenci. Okrem iného ich tam učia pozorne sledovať udicu. Stáva sa, že ryba sa po pichnutí háčikom zľakne a strhne udicu do vody. Stalo sa to už aj Viliamovi Kolenčíkovi, ktorý za udicou musel skočiť do jazera. Pritom kapor, ktorý mu ju takmer stiahol do vody, vážil iba niečo cez dva kilogramy.
