Na futbalistov spod Zobora čakalo po zápase dekorovanie medailami i ocenenie pohárom pre víťaza druhej ligy, ktoré obstarali prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) František Laurinec, generálny sekretár Dušan Tittel a predseda ligovej komisie Vladimír Wänke.
Základom poctivá práca
Obrovskú radosť, premiešanú s dojatím a úľavou, to všetko bolo badať na tvári prezidenta FC Nitra Vladimíra Vikora. „Moje pocity sú skutočne fantastické, pretože sme dokázali pozbierať plody našej dvojročnej tvrdej a niekedy doslova mravčej práce, do ktorej sme sa naozaj vkladali celým svojim srdcom.“ Aké ťažké sa bolo dostať až na druholigový vrchol? „Museli sme prekonať veľmi veľa prekážok, či už finančných, technických alebo psychických, lebo žiadna cesta k úspechu nie je ľahká. Potvrdilo sa to, o čom sme hovorili na začiatku, že budeme jednoliaty kolektív, a že budeme ťahať spoločne ruka v ruke za jeden koniec povrazu. Toto je určite tá najväčšia príčina nášho úspechu.“ Prvé miesto a postup sú zaväzujúce, takže čo bude ďalej? „Po utorňajších oslavách už zdvíhame prst, aby nám všetkým nenapršalo do nosa, pretože nás čaká ďalšia, určite o nič ľahšia etapa nášho napredovania a veľmi náročnej práce. V našom desaťročnom pláne je v horizonte štyroch až piatich rokov ustáliť sa na špici slovenského futbalu a do šiestich sa prebojovať do pohárovej Európy. Čaká nás veľmi ťažká práca, ktorú nechceme v žiadnom prípade podceniť,“ pozrel sa do budúcna najvyššie postavený muž prvoligového nováčika.
V Nitre je radosť pracovať
Do Nitry prišiel z Púchova iba na začiatku uplynulého druholigového ročníka, ale už sa môže popýšiť postupom do najvyššej súťaže. Reč je o generálnom manažérovi Pavlovi Holeščákovi. „Už pri mojom príchode do klubu som avizoval, že nielen mojím cieľom, ale aj celého vedenia klubu, je dostať Nitričku čo najskôr medzi našu futbalovú elitu. Moje súčasné pocity sú naozaj fantastické, pretože s takým hráčskym materiálom, funkcionárskym kolektívom a všetkými ľuďmi, ktorí dávajú do futbalu svoje peniaze a entuziazmus, je radosť pracovať. Verím, že dobré to bude aj v prvej lige, a že v nej nebudeme hrať druhé husle.“
Všetky postupy sú pekné
Postupovú radosť zažil v Nitre dvakrát ako hráč, teraz sa jej dočkal ako funkcionár. Manažér Ivan Ondruška má teda na čo spomínať. „Myslel som si, že sa to bude líšiť, ale nie je to tak. Je rovnako pekné zažiť postup ako hráč a aj ako funkcionár. Navyše, ja som bol aj teraz pri mužstve vždy veľmi blízko, takže som sa cítil ako jeho súčasť.“ A ktorý postup bol pre neho najťažší? „Asi tento, pretože byť funkcionárom je pre mňa niečo nové. Prvá liga je však pre mňa výzvou. S tými ľuďmi, ktorí teraz v našom klube pracujú, zvládneme určite aj vyššie nároky, ktoré budú na nás v prvej lige kladené.“ Spomienky na prvý postup zrejme z pamäti nikdy nevymiznú. „Ešte aj teraz si naň veľmi dobre spomínam. Na futbal síce chodilo podstatne viac ľudí ako teraz, približne sedemtisíc, ale súčasná atmosféra je porovnateľná s tou vtedajšou. Pamätám si na zápas s Dunajskou Stredou, keď prišlo toľko divákov, že boli doslova povešaní na stromoch pri ihrisku, alebo na Slovane, kde sa tiesnilo dobrých dvadsaťtisíc ľudí.“ Návšteva na poslednom druholigovom zápase sa teda s tými spred niekoľkých rokov nedá vôbec zrovnávať. „Je to aj tým, že dnes je iná doba. Treba to brať aj tak, že kedysi nebola taká konfrontácia s kvalitným medzinárodným futbalom ako teraz. Fanúšik vidí v televízii iné zápasy a výkony ako u nás na štadiónoch, a tak zrovnáva. Myslím si, že nitriansky divák sa na tribúny pomaly predsa len vráti. Nesmie sa ale ničím oklamať a treba mu ponúknuť vždy maximálnu snahu o čo najlepší výkon. A vtedy vie odpustiť aj horší výsledok.“
