Súčasné vedenie klubu si totiž v polčasovej prestávke uctilo aktérov prvého postupu do najvyššej súťaže. Pamätné plakety si prevzali hráči, ktorí v ročníku 1958/59 premiérovo priviedli Nitru do najvyššej súťaže.
Medzi ocenenými bol aj najstarší žijúci hráč Eduard Farman. „Keď sme my hrávali, takmer vždy bol plný štadión. Desaťtisícové návštevy neboli výnimočné, ba na tribúnach sa neraz tiesnilo aj pätnásť či osemnásťtisíc divákov. Bol by som veľmi rád, keby si dnešná, určite šikovná mládež zobrala z nás vzor a aby bola ešte lepšia ako my,“ zaželala si 77-ročná legenda nitrianskeho futbalu. „Za našej éry sme nemali strach zo žiadneho súpera a naozaj nikoho sme sa nebáli, pretože celé mužstvo bojovalo ako tigre. Pamätám si na ľúte súboje medzi nami, trogármi, a Topoľčancami, žochármi. Pravda, veľmi ťažké zápasy boli aj s východniarmi z Košíc a Prešova.“ A na ktorý zápas z postupového ročníka si „Edko“ spomína najradšej? „Hrali sme s Trenčínom a do polčasu sme prehrávali 0:1. Po zmene strán sme ale vyhrali 6:1, pričom ja som dal tri góly, Čurgali dva a jeden pridal Rubanický. Zdá sa mi, že za našich čias sa na ihrisku viac kombinovalo a pri pohľade na dnešnú hru Nitry si myslím, že jej hráčom chýba väčšia súhra. Som ale rád, že pod Zoborom sa bude opäť hrať najvyššia súťaž, pretože Nitra do nej určite patrí.“