Projekt vymyslela Emília Billíková z Výčap-Opatoviec s nevestou Andreou. Emília Billíková doň zapojila deti z Arabesky – združenia pre mentálne postihnutých gymnastov a tanečníkov a Andrea Billíková zasa zdravé deti z tanečného súboru Sambáčik z Výčap-Opatoviec. Spolu bolo na javisku 53 detí.
Obe sa za chodu naučili písať scenár, s čím predtým nemali skúsenosti. Rozdelili si aj réžiu. Od marca začali skúšať choreografiu. Arabeska sa stretávala dva razy do týždňa, Sambáčik štyri razy a v piatok sa zlaďovali spoločne.
Postihnuté deti pred premiérou plakali. Neboli naučené na svetlá a divákov. Báli sa pomaľovaných tvárí zdravých detí, ktoré hrali zvieratá. „No keď vyšli na javisko, tréma spadla a plač ustal. Prekonali samých seba. Bolo to dojemné,” povedala herečka v úlohe moderátorky večera Eva Pavlíková.
Režisérky boli v zákulisí v strehu a nič nenechali na náhodu. Každé postihnuté dieťa stálo na farebnej značke. Na javisku všetko fungovalo ako hodinky.
Kostým Snehulienky si obliekla Gizka Billíková, štvornásobná olympijská medailistka zo špeciálnej olympiády v Dubline. „Šport robí pre víťazstvo a tanec pre pookriatie duše,” vysvetľuje mama. Gizku alternuje jej zdravá sestra Mária.
Gizka i ostatné deti zo zduženia Arabeska sa pripravujú na Svetové špeciálne olympijské hry, ktoré budú o dva roky v Číne. Potrebujú peniaze na tréningy, rehabilitačné pomôcky a gymnastické náradie. „Nechceme iba pýtať peniaze od sponzorov, nadácií a štátu. Preto sme sa rozhodli urobiť toto benefičné podujatie, v ktorom by sme si zarobili a dokázali svoje schopnosti,” hovorí Emília Billíková.
„Vložila som do predstavenia veľa energie, no deti mi ju dnes vrátili späť,” povedala po premiére Andrea. Jej svokra ešte nedávno tvrdila, že do takéhoto náročného projektu sa nepustí. No hneď po prvom potlesku začala rozmýšľať nad Labutím jazerom.
