Vedenie Divadla Andreja Bagara vsadilo na režisérku z filmovej brandže. Zverilo jej divadelnú inscenáciu Obrázkari od švédskeho autora Pera Olova Enquista. Predstavenie malo premiéru 10. júna. Yvonne Vavrovej sme pred premiérou položili niekoľko otázok.
Prečo práve švédska hra Obrázkari?
Už počas štúdia na Filmovej fakulte AMU v Prahe som bola fascinovaná škandinávskou kinematografiou. Stážovala som vo filmových štúdiách vo Švédsku, Dánsku a Nórsku. Prešla som si veľa filmov z tohto prostredia. Bolo to ešte v dobe, keď som vôbec netušila, že budem niekedy robiť na podobnom divadelnom projekte. Všetky tieto skúsenosti som použila pri tvorbe inscenácie. Konkrétnu hru mi ponúkla dramaturgička Jana Liptáková, s ktorou som realizovala aj niektoré svoje televízne hry. Vždy ma lákalo spracovanie silných charakterových postáv, najmä ženských silných osobností.
Stretli ste sa niekedy s autorom tejto inscenácie?
S pánom Enquistom som sa videla tento rok v máji počas uvedenia jeho novej hry vo Viedni. Číhala som na neho, odkedy som vedela, že budem režírovať jedno z jeho diel. Predstavila som mu moju koncepciu Obrázkarov. Myslím, že bol nadšený netradičným spracovaním a filmovým prístupom. Sľúbil mi, že sa príde pozrieť na predstavenie.
Ako by ste charakterizovali hru?
Nadrozmerné dielo, ktoré obsahuje niekoľko odkazov. Hra je ovplyvnená alkoholizmom. Autor Per Olov Enquist sa verejne priznáva, že mal viac ako 20 rokov problém s pitím. Momentálne už osem rokov abstinuje. V hre sa naznačuje, že alkoholici ničia ľudské osudy a ich obete by sa mali brániť. Vo Švédsku, rovnako ako aj na Slovensku, má veľa ľudí problémy s alkoholom. Diváci by sa mali nad tým pozastaviť a zamyslieť. Alkohol ničí integritu človeka aj jeho najbližších.
Ako sa vám spolupracuje s nitrianskym divadlom?
Výborne. Herci sú vysoko profesionálni a koncentrovaní. Žofia Martišová, Danka Kuffelová, Vlado Bartoň a Marcel Ochránek odovzdali kus poctivej hereckej práce. Do naštudovania inscenácie dali celú dušu. Samozrejme, som veľmi spokojná aj s technicko-realizačným tímom.
Ste známa ako filmová režisérka, Obrázkari sú vaším divadelným debutom. Ako vás pri práci ovplyvnili rozdiely medzi filmovou a divadelnou réžiou?
Vymyslela som veľa vecí, ktoré sa, bohužiaľ, nedajú na divadelných doskách zrealizovať. Preto som musela pristúpiť na kompromisy. Napriek tomu chcem, aby inscenácia bola iná, zaujímavá, imaginárna. Hlavný rozdiel pociťujem v tom, že som s hercami strávila krásnych deväť týždňov. Od rána do večera som dýchala spolu s divadlom a priblížila som sa k jeho duši.
Čo vás ako režisérku do budúcnosti láka viac - film alebo divadlo?
To je ťažká otázka. Divadlo mi prirástlo k srdcu, ale ostanem verná aj filmu. Do roka a do dňa chcem predstaviť film, v ktorom si zahrajú nitrianski herci. Viac zatiaľ o pripravovanom projekte neprezradím.
Počas svojej kariéry ste získali niekoľko ocenení. Ktoré si vážite najviac?
Cenu Prix Italia za Ionescovu drámu Kráľ umiera v Toríne. Túto hru považujem spolu s hereckými výkonmi a netradičným režijným spracovaním za vrchol svojej tvorby. Taktiež ma veľmi potešila prvá cena v Chicagu za Natálku, pretože to bolo moje prvé spracovanie detskej témy, ktoré bolo hneď odmenené za veľkou mlákou v USA.
Odkiaľ pochádzate?
Oficiálne som z Bratislavy, ale ako doma sa cítim skoro všade na svete. Vďaka tomu, že som nakrútila viac ako 50 dokumentárnych filmov, som veľa cestovala. Navštívila som Japonsko, Ameriku i Škandináviu a žila som v Kanade. Nitra ma zaujala najviac tým, že sú tu ľudia zapálení za vec, ktorí majú hlbokú dušu.
