Počas reprezentačnej prestávky sme sa rozprávali s hlavným strojcom nitrianskeho úspechu, ktorým je tréner FC Ivan Galád.
- Ste povestný krôčik od splnenia cieľa, ktorý možno vo vašej trénerskej kariére považovať za najväčší úspech. Nitru ste dostali do ligy, vaše meno bude svietiť v čestnom rade s trénermi, ako sú legendárny Pucher, Skyva, Jarabinský, Pecze alebo Horn. Aké pocity sa vo vás miešajú?
- Len pripomeniem, že sme tesne pod vrcholom. Nie je to opatrnosť, treba nám ale urobiť ešte jeden krok. Na druhej strane som dostatočne sebavedomý, poznám silu Nitry, preto som presvedčený, že sa nám to spolu podarí. A pocity? Sú podobné asi ako vždy, keď je úspech.
- S obľubou zvyknete hovorievať, že táto doba patrí silným. Vy sa po dosiahnutí postupovej méty budete medzi nich rátať tiež. Prezradíte recept na úspech?
- Pozrite sa, na to, aby sme boli tam, kde sme, sa riešenia často žiadali byť aj nespravodlivé. Stále mi rezonuje prípad hráča, ktorého som vyhodil pre slabú výkonnosť v čase, keď prežíval zlé obdobie v súkromnom živote. Veľakrát som bol nespravodlivý, ale táto doba naozaj potrebuje silných, slabí nie sú zaujímaví. Nepozerám, čo si kto o mne myslí. Chcel som dosiahnuť cieľ a som presvedčený, že moja cesta bola správna, aj keď, opakujem, nie vždy spravodlivá.
- Vedenie klubu pred vás postavilo postup v horizonte troch rokov, vy ste stanovený cieľ splnili v predstihu. Ktoré faktory rozhodli podľa vás o tom, že Nitra kraľuje druhej lige?
- V prvom rade sa nám podarilo staviť na dobrú typológiu hráčov a zo štatistiky zaujímavo vyznie napríklad fakt, že z 26 mužstiev v slovenskom profifutbale, rozložených do prvej a druhej ligy, dostala najmenej gólov práve Nitra. Iba pätnásť. Rovnako dôležité boli medziľudské vzťahy v realizačnom tíme, ktoré sú na vysokej úrovni. No a v neposlednom rade musím zdôrazniť, že majitelia klubu zabezpečili ekonomickú stabilitu, čo sa pozitívne prejavilo v kabíne aj na ihrisku. Samozrejme, teší ma postup v predstihu, veď sme klubu ušetrili jeden ročný rozpočet, jednu sezónu, naozaj kopu miliónov. Kto sa pohybuje okolo futbalu a len trochu mu rozumie, určite veľmi dobre chápe, o akom vklade do klubu hovorím. A zdupľujem, že za všetkým je naša pracovitosť.
- Zvykne sa vravieť - koniec dobrý, všetko dobré. Jar však mala v podaní vašich zverencov aj fázu, ktorá vás takmer stála miesto. Vedenie vám v jednej chvíli dokonca odporučilo odchod na dovolenku. Je dnes všetko v poriadku?
- Poviem na rovinu, veľmi sa mi páčili otvorené vzťahy medzi vedením klubu a mnou. Je pravda, že som mal obdobie, kedy som si myslel, že moja pozícia v Nitre je neotrasiteľná, ale potvrdilo sa, že všetko závisí od výsledkov. Pre mňa boli vo vami spomínanej zlej fáze naozaj veľkou školou života reakcie hráčov, vedenia klubu aj okolia. Priznávam, mali sme aj rozpory, ale ja tvrdím, že základom pokroku je vždy rozpor.
- Uvidíme vás teda na lavičke Nitry aj od leta v lige?
- Zatiaľ so mnou nikto z vedenia nehovoril, ale zmluvu v Nitre mám ešte na jednu sezónu, a hoci je vo futbale možné všetko, naozaj nečakám, že by sa tak nestalo. Jar však zo mňa urobila futbalového realistu, preto je na mieste poďakovanie rodičom za to, že mám vzdelanie, oprávňujúce učiť na vysokej škole. V Nitre sa mi veľmi páči, no ak budem musieť odísť, od hladu určite neumriem, veď sa môžem vrátiť aj za katedru.
- Aby sme vás len nechválili - jediným mínusom nitrianskej futbalovej súčasnosti je chýbajúci divák. Ešte stále sú totiž nie tak dávno časy, keď zápasom so Spartou tlieskal do posledného miesta zaplnený štadión. Kde vidíte príčiny diváckeho nezáujmu?
- S hľadaním chýb treba začať vždy u seba a podľa mňa je problém v atraktívnosti hry. Nepáčilo sa mi, keď sme hrali zle, že všetci, aj hráči, hľadali chybu inde, len nie v sebe. Druhou príčinou je nitrianske špecifikum - ľudia vám tu prepáčia aj prepadnutie na ulici, ale neodpustia vám úspech... Naozaj je to tak. Žil som v Krupine, Bratislave, Zvolene aj vo Vancouveri, ale s tak nežičlivou atmosférou, aká vládne v Nitre, som sa ešte nestretol. No a do tretice je proti nám história z hľadiska kvality. Ľudia v Nitre boli zvyknutí na Moravčíka a my parametre z jeho éry na ihrisku naozaj ešte nedosahujeme. Raz ale budeme, o tom som presvedčený!