Na začiatku svojej parížskej kariéry nakrútila film Z lásky k Helene, potom mala na striebornom plátne niekoľko rokov prestávku. Do televízneho filmu Ticho po búrke ju pozval slovenský režisér Stanislav Párnický. Odvtedy na filmovú kameru čakala päť rokov.
„V tejto sezóne som nakrútila až dva filmy. V Absolútnom risku pre stanicu M6 som hrala teroristku. Keď som išla na casting, známi mi tvrdili, že táto rola nie je pre mňa. Ani ja som neverila, že ju dostanem. Herecky som si vychutnala každú sekundu. Zvládla som aj kaskadérske scény a karate.”
Mala síce problém so scénou, v ktorej dala uniesť ženu s dieťaťom, no vo vnútri sa uisťovala, že je to iba fikcia. Na záver končí v putách a ide do väzenia. V postave využila aj svoj jemný východoeurópsky prízvuk. Teroristka bola totiž Ukrajinka.
A. Miklíková tvrdí, že „prvý raz vraždila strelou a nie srdcom“. Doteraz totiž hrala osudové, zaľúbené a stratené ženy. K takým sa vrátila aj v druhom francúzskom filme pre spoločnosť ARTE Umenie unikať.
Antónia Miklíková hrá v posledných rokoch najviac v Moliérovom divadle v Paríži. Každoročne v auguste organizuje európsky festival poézie, divadla a hudby Cap l´Est – Cesta na východ v Banskej Štiavnici.
