roku 1992. K najnav-števovanejším miestam patria klasicisticko-renesančný Zámok Topoľčianky, Národný žrebčín a Národopisné múzeum.
Niečo z histórie
Topolchen parvum, Kywstopolchan, Malé Tapolcžany, Malé Topolčany. Takto zneli pomenovania obce, ktorá má už od roku 1927 názov Topoľčianky. Za prelomové obdobie sa považuje rok 1561, keď sa z malej dedinky stalo župné mesto a zároveň centrum Tekovskej župy. Obec získala právo používať pečať s nápisom Sigilum opidi Kistapolchan a erb, v ktorom je zakomponovaný ovocný strom, pod nim stojí baránok s dvojkrížom a koza opretá o vinič s veľkým strapcom hrozna.
V mestečku vládli bohaté rody Topoľčianských, Rákocziovcov, Keglevichovcov a Habsburgovcov. Po vzniku 1. ČSR oceňoval túto oázu krásy a pokoja prezident Tomáš Garrique Masaryk, ktorý odtiaľto riadil republiku a prijímal tu významných hosti.
Topoľčianky dnes
Dedina sa nachádza 4 kilometre od Zlatých Moraviec. Jej rozloha je 2633 hektárov a momentálne má takmer 2900 obyvateľov. Preto sa hrdí titulom najväčšia obec Zlatomoraveckého okresu. Starostom Topoľčianok je už tri roky Juraj Mesko, ktorý pracuje s 9-členným obecným zastupiteľstvom na miestnom rozvoji.
Predpokladá sa, že do Topoľčianok sa v blízkom čase prisťahujú noví obyvatelia, lebo obecné zastupiteľstvo schválilo územný plán, ktorý rozširuje intravilán a ponúka lukratívne stavebné pozemky. Začala sa aj individuálna výstavba rodinných domov. Preto obec na rozostavaných uliciach zabezpečuje verejné osvetlenie a rozširuje všetky inžinierske siete.
Najväčšou investičnou akciou za posledné roky je výstavba čistiarne odpadových vôd a kanalizácie, ktorá sa začala už v roku 1997. Pred dvoma rokmi bola spustená do skúšobnej prevádzky. Do dnešného dňa sa na tomto projekte preinvestovalo viac ako 30 miliónov korún. Práce ďalej pokračujú. „Ak by sme chceli zabezpečiť kanalizáciu do celej dediny, potrebovali by sme ďalších 50 miliónov korún,“ upresnil starosta Juraj Mesko.
Momentálne sa obec venuje prácam na cyklistickom chodníku v dĺžke 400 metrov, ktorý sa buduje medzi Topoľčiankami a Žitavanmi. Hoci sa na tomto úseku nikdy nestali smrteľné nehody, vysoká frekvencia dopravy ohrozuje bezpečnosť cyklistov.
„Snažíme sa využívať aj finančné prostriedky z eurofondov. Na VÚC Nitra sme podali žiadosť o dotáciu jeden milión eur, z ktorej chceme komplexne zrekonštruovať stred obce a dať do poriadku cestné komunikácie, ktoré sú poškodené po vybudovaní kanalizácie,“ povedal o plánoch starosta. Po ročnom rokovaní s bankou sa im len pred pár dňami podarilo umiestniť v obci bankomat. Bude slúžiť nielen domácemu obyvateľstvu, ale aj turistom.
V obci je zhruba 350 nezamestnaných, čo je približne 20 percent. Občania bez práce v hmotnej núdzi sa podieľajú na pomocných prácach a získavajú aktivačný príspevok. Momentálne takto obec zamestnáva 23 občanov.
Kultúrne pamiatky
Zámok Topoľčianky sa stal v roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou. Návštevníci si môžu poprezerať salóny, knižnice, nábytok z obdobia gotiky, renesancie i baroka. Príťažlivými izbami sú pracovňa a spálňa prezidenta Masaryka. Ročne sa na Zámku zosobáši 30 až 40 zaľúbených párov. Okolo kaštieľa sa rozprestiera anglický park s výmerou 40 hektárov, v ktorom boli vysadené stromy už na začiatku 19. storočia.
Domáci obyvatelia sa pýšia barokovým Kostolom svätej Kataríny z roku 1793. Nachádza sa v ňom sarkofág Jána Topoľčianskeho a v podzemí sú uložené krypty rodiny Keglevich. So životom mesta je výrazne spojený Národný dom v centre, kde sa sústreďoval kultúrny a spoločenský život. Od roku 1982 túto funkciu prebral polyfunkčný svojpomocne postavený kultúrny dom, v ktorom sídli obecný úrad. V jeho areáli sa nachádza Stĺp hanby z roku 1590. Dal ho postaviť Ján Topoľčiansky a trestal na ňom poddaných, ktorí odmietali robiť na panskom. Nemal v úmysle ich zabiť ani mučiť. Chcel ich iba vystaviť zahanbujúcej pokore. Tých, ktorí sa nepokorili, zatvárali do mučiarne.
Národný žrebčín
Veľkou pýchou Topoľčianok je zrekonštruovaný Národný žrebčín. Je to jediný štátny podnik z celého Slovenska, ktorý sa venuje chovu ušľachtilých plemien koní. Vďaka výborným výsledkom vytvára genofond nielen pre Slovensko, ale aj pre Európu. V žrebčíne chovajú približne 500 koní a je súčasne výcvikom pre parkúr, dostihy a drezúru v sedle. Umožňuje prehliadky s odborným výkladom, vozenie na koči v priestore mestečka alebo jazdu na koni. Koniec sezóny je tradične zavŕšený Hubertovou jazdou.
Vinárske závody
Tradícia vinohradníctva a výroby vína siaha v Topoľčiankach až do roku 1750. Postupne bol vybudovaný závod na spracovanie hrozna. Dnešné Vinárske závody Topoľčianky majú kapacitu na výrobu až 5 miliónov litrov vína. Vynikajúce sú tunajšie odrody rizling, veltlín, cabernet sauvignon a frankovka. Známe je „Chateau Topoľčianky“, vyvážané v roku 1930 do USA. Nedávno závody zrekonštruovali jednu časť na reprezentačnú miestnosť, kde si návštevníci môžu objednať degustáciu vín.
Tradície
Už tretíkrát po sebe bude obec Topoľčianky organizovať Kultúrne leto. Akcia sa bude konať na nádvorí Zámku a každé nedeľné popoludnie bude pripravený kultúrny program, o ktorý sa postarajú miestne i okolité súbory. Priestor každoročne poskytujú obľúbeným rodákom Robovi Kazíkovi a opernému spevákovi Františkovi Ďuriačovi.
Dychová hudba má v Topoľčiankach dávnu tradíciu. V dedine pôsobí dychový súbor Podhrušovan (Štefan Mesko). Dychový súbor mladých funguje pod názvom Topoľanček (A. Micoušin z Novej Bane). Konkurenciou im je folklórna skupina Topoľnica (súrodenci Miroslav Bielik a Margita Opálená) a detský spevácky súbor Katarínka. Ochotnícke divadlo sa zrodilo v roku 1921, dnes divadelný súbor Topoľ vedú Gabriel Orlík a Mária Švarcová.
Poľovníctvo
Prioritným bohatstvom kraja sú lesy. Oddávna slúžia ako zdroj palivového a úžitkového dreva. Poľovné združenie Topoľčianky sa spojilo s Poľovným združením Žikava-Lovce. Hlavnou lovenou zverou je jelenia, muflónia, danielia, srnčia a diviačia zver. Trvalé zastúpenie však majú aj líšky, kuny, jazvece a mačky divé. Občas sa pritrafí aj medveď hnedý, rys ostrovid a vlk. Cez dedinu tečú dva potoky (Hostiansky potok a Leveš), v ktorých žije niekoľko jedincov vydry riečnej. Mnohé trofeje miestnych poľovníkov sú umiestnené v Poľovníckom zámku, ktorý sa nachádza v parku. Táto atrakcia láka nielen komfortným ubytovaním, ale aj kvalitným gulášom z diviny.
Autor: Slávka Ďurišová
