Mechyna, je zrejme odvodené od machu, ktorý v minulosti hojne pokrýval okolité vrchy. Sokolníky, v minulosti Salk, neskôr Salakúzi, zrejme súviseli s názvom „salk“ - krivá rieka. Pred reguláciou toku rieky Nitry totiž jej ramená meandrovali až k spomínanej obci.
V roku 2003 sa od Podhorian ako samostatná obec odlúčili Bádice. V súčasnosti majú Podhorany 1060 obyvateľov. Obec je pomerne riedko obývaná, čo znamená veľké výdavky z rozpočtu, najmä na údržbu a správu verejných priestranstiev, miestnych komunikácií a verejného osvetlenia. Na čele obce už dve desaťročia stojí Jozef Benďák, ktorý pôsobil ako predseda miestneho národného výboru od roku 1983.
V živej pamäti má ešte obdobie spred vyše tridsiatich rokov, keď z Podhorian odchádzalo množstvo mladých ľudí. Sťahovali sa najmä na vtedy novostavané sídlisko Chrenová do Nitry. Dnes sa ľudia, najmä mladí, začínajú do Podhorian vracať. Aj preto obecné zastupiteľstvo rozhodlo o príprave dvoch lokalít na výstavbu nových rodinných domov - v časti Sokolníky pri fare a v časti Mechenice pri futbalovom ihrisku. Celkovo by tu malo pribudnúť asi tridsaťpäť pozemkov. Nové domy si ľudia stavali v rámci rekonštrukcií domov po rodičoch. „Takýmto spôsobom tu v ostatných desiatich rokoch pribudlo približne štyridsať domov,“ informoval nás starosta Jozef Benďák. V istom období zisťovali, či bude záujem o výstavbu nájomných bytov. Od zámeru napokon odstúpili pre nezáujem občanov. Uviedol, že väčšina obyvateľov chce mať pri dome napríklad vlastný trávnik, bazén a najmä pokiaľ možno čo najväčšie súkromie. Jednoducho sa razí moderný trend. Plnú podporu pri projektoch nachádza aj v obecnom zastupiteľstve, pracujúcom v zložení Ľudovít Bede, Ladislav Kišš, Ivan Fuska, Imrich Kuna, Magdaléna Laurová, Anna Grácová, Vladimír Breče a Alojz Špirk. Funkciu kontrolórky už niekoľko rokov vykonáva Zdenka Tóthová z Nitry. Poslanci chceli, aby sa tejto práci venovala nezávislá a skúsená osoba.
Obec má vodovod i plyn
Modernizácia Podhorian sa datuje od roku 1988, odkedy sa tu postupne vybudoval obecný vodovod a celá obec sa aj splynofikovala. „Neustále niečo riešime. K rozvoju obce dochádza postupne. Mnohí sú nedočkaví, všetko by chceli mať spravené čo najrýchlejšie. Mnohé práce sú závislé od finančných prostriedkov. Každý krôčik ďalej je však v prospech občanov obce a takto budeme aj pokračovať. Financie hľadáme aj z európskych fondov či na jednotlivých ministerstvách. Pred tromi rokmi sme napríklad začali s budovaním kanalizačnej siete. Tá je tlakovým privádzačom napojená na čistiareň odpadových vôd vo Výčapoch-Opatovciach. Keď som v minulosti argumentoval, že tak ušetríme značné finančné prostriedky a že je to technicky možné, takmer ma vysmiali,“ spomína si starosta na boj, ktorý musel zvádzať na rôznych fórach. Napokon mu dali za pravdu a obec ušetrila niekoľko miliónov korún. V súčasnosti je na kanalizáciu pripojených asi päťdesiat domácností. Starosta verí, že v budúcnosti ich pribudne ešte viac, pretože pravidelné objednávanie fekálneho vozidla bude poriadne načierať do rodinných rozpočtov. Do určitej miery je presvedčený, že mnohí sa na kanalizáciu nechcú napojiť aj z dôvodov, že žumpy vypúšťajú načierno do prírody. „Títo ľudia si neuvedomujú, že idú proti sebe a životnému prostrediu. Vyriešenie tejto otázky však bude trochu tvrdým orieškom,“ hovorí rozhodne. Dodal, že pre obec by bolo ideálne, keby mala aspoň dvetisíc obyvateľov. Tento stav by im zabezpečoval relatívne dostatočný prísun finančných prostriedkov.
Cesty až po kanalizácii
Postupne zrealizovali väčšie i menšie opravy obecných ciest. Ich úplnej rekonštrukcii však bráni stále prebiehajúca výstavba kanalizácie. „Nechceme urobiť cesty a potom ich zas rozbíjať. Veď ide približne o osem kilometrov miestnych komunikácií. Popri nich chceme dobudovať aj chodníky a upraviť rigoly na odtok vôd. Vďaka pravidelnej údržbe ich máme v celkom dobrom stave. V tomto období vybavujeme majetkovoprávne usporiadanie miestnych komunikácií, nakoľko sa snažíme získať na ich údržbu finančné prostriedky z európskych fondov. Z dôvodu nečakaného skrátenia času na podanie žiadosti však projekt nedokážeme pripraviť do určeného termínu.“ Starosta verí, že sa im to podarí na budúci rok.
Cez obec pretekajú dva potoky - Hunták a Sokolnícky potok, ktoré sú momentálne v zlom stave. „V budúcnosti sa budeme snažiť dohodnúť s ich správcom na údržbe.“
Šetria na verejnom osvetlení
Dobrý ťah sa im podaril pri výmene pôvodného verejného osvetlenia za úspornejšie. To pôvodné bolo ukončené v roku 1989, avšak takmer všade boli nainštalované minimálne 250-wattové žiarivky. „Pri platbách 89 halierov za kilowatt sa to ešte dalo finančne zvládať. Keď však platby stúpli na štyri koruny, zamávalo to s rozpočtom každej obce. Preto sme ich vymenili za 36-wattové. Celkovo išlo asi o stotridsať svietidiel,“ hovorí o jednoznačnej úspore starosta. Za obdobie od jeho nástupu do funkcie sa vzhľad obce očividne zmenil k lepšiemu. Veľké problémy občanom robili najmä chumáče z topoľov, ktoré boli vysadené takmer na všetkých verejných priestranstvách. Dnes ich nahradili inými, najmä estetickejšími drevinami.
Aj tu pribúdajú čierne skládky
Problém, ktorý v Podhoranoch v minulosti nepoznali, sa nazýva čierne skládky. Tento problém musia riešiť iba v ostatnom období. Od roku 1985 sa odpad vyvážal na miestnu skládku do starej tehelne. Teraz slúži už iba na ukladanie rôzneho stavebného materiálu a zeminy, postupne ju však chcú zrekultivovať. Komunálny odpad vyvážajú na skládku do Bojnej. Zaviedli aj triedený zber. Zamerali sa najmä na PET fľaše, sklo a papier. Pri zbere papiera im výborne pomáhajú napríklad žiaci miestnej školy, ktorí ročne nazbierajú aj tri tony papiera. Na zber železného šrotu sa zamerali najmä futbalisti. Obec dvakrát do roka zabezpečuje aj zber nebezpečného odpadu. Starosta verí, že neustálou osvetou sa mu podarí ľudí presvedčiť o potrebe a výhodnosti separovaného zberu. Dosiahnuť úspech v tejto oblasti môžu iba v spolupráci s okolitými obcami, preto sa zjednotili v mikroregióne Zobor, aby mohli spoločne požiadať o príspevky z fondov Európskej únie. V Podhoranoch sa nemalé finančné prostriedky vynaložili aj na opravu kultúrnych domov. Väčšiu údržbu potrebuje hlavne kultúrny dom v časti obce Mechenice. V súčasnosti je pred ukončením rekonštrukcie Kultúrny dom v Sokolníkoch, na ktorom je ešte potrebné vymeniť strešnú krytinu. Prebieha aj rekonštrukcia objektu obecného úradu. Ten sa nachádza v priestoroch bývalej maďarskej školy. Bola tu však iba jednotriedka. Pre nízky počet žiakov ju pred tridsiatimi rokmi zrušili. Údržbu verejných priest-
ranstiev a zelene v posledných rokoch uskutočňujú s pomocou nezamestnaných v obci prostredníctvom malých obecných prác v rámci aktivačnej činnosti. Tento rok je do týchto prác zapojených dvanásť nezamestnaných občanov.
Drobné služby zanikli
Pred vyše desiatimi rokmi sa aj v Podhoranoch viacerí pustili do podnikania. Drobné služby však zanikli, ostali iba tí, ktorí svoje výrobky dokázali predať aj mimo obce. Poľnohospodárske družstvo sa venuje tak živočíšnej, ako aj rastlinnej výrobe. V minulosti tu bola postavená farma na produkciu chovných králikov s dodávkou v rámci celého Slovenska. Dnes sú zameraní najmä na výkrm brojlerových sliepok. Z domácich podnikateľov starosta upriamil našu pozornosť napríklad na Karola Kováča a bratov Ľuboša, Miloša a Radoslava Bencových, ktorí sa zamerali na drevovýrobu. Tej sa venuje aj Ľudovít Bede. Zoltán Fülöp so synom sa zaoberá výrobou plastov, Roman Muran, Jaroslav Košťál a Ervín Weiss autodopravou, odťahovou službou Martin Fülöp a opravy verejných osvetlení zabezpečuje Ján Mažec. V pohostinských službách si zas konkurujú Miroslav Michalka, Peter Slovák, Silvia Kóňová a Darina Patáková.
Najviac prvákov za 20 rokov
Podhorianska základná škola sídli v dvoch budovách. Prvý a druhý ročník navštevujú žiaci v časti Mechenice, tretí a štvrtý v hlavnej budove v Sokolníkoch. V súčasnosti ju navštevuje 108 žiakov, do prvého ročníka v budúcom školskom roku je prihlásených 20, čo je najviac za posledných 20 rokov. Z cudzích jazykov sa žiaci učia nemčinu a pracujú vo viacerých krúžkoch. Vedúcimi počítačových krúžkov sú Peter Marenčík a Daniel Bihány, záujmový krúžok rytmickej gymnastiky a tanca pracuje pod vedením Lenky Gughovej, matematický krúžok vedie Oľga Mederlyová, historický krúžok a krúžok slovenského jazyka má na starosti Mária Jamrichová. V škole pracujú i umelecké krúžky – hudobný vedie Ján Esse, ľudové tance a piesne sa nacvičujú pod vedením manželskej dvojice učiteľov Tóthovcov.
„Viaceré úspechy dosahujú žiaci školy aj na literárnych, jazykových a prírodovedných súťažiach, biblických a geografických olympiádach a pytagoriádach. Naša škola sa tiež môže pochváliť tým, že v uplynulom školskom roku sa všetkým našim absolventom podarilo umiestniť na školách, ktoré si vybrali,“ konštatuje riaditeľka Eva Kozmanová.
Veľkú pozornosť venujú v škole spolupráci s rodičmi, ako aj kontaktom s kultúrnymi ustanovizňami. Žiaci pravidelne navštevujú filmové a divadelné predstavenia, výchovné koncerty a Diecéznu knižnicu v Nitre. Zorganizovali aj súťaž o najkrajšiu vyrezávanú tekvicu, Šarkaniádu, pripravili si program pri príležitosti Mesiaca úcty k starším i predvianočné podujatie Prišiel k nám Mikuláš, vianočnú burzu či fašiangový karneval. V súčasnosti škola žije prípravou na Medzinárodný deň detí a začína sa aj súťaž o titul majstra školy vo futbale. Blížiaci sa koniec školského roka bude už tradične patriť výletom za kultúrno-historickými pamiatkami na Slovensku.
Vzdajú hold patrónovi vinohradníkov
Napriek tomu, že Podhorany ležia na severnej strane Tribečského pohoria pod 566 metrov vysokou Žibricou, vinohradníctvo má v Podhoranoch dlhoročnú tradíciu. Na Meckovom vrchu majú pestovatelia hrozna približne päťdesiat vínnych domčekov. Hrozno tu pestujú na približne dvanástich hektároch. Predsedom vinohradníkov je Zoltán Fülöp (na snímke pri soche sv. Urbana, patróna vinohradníkov). Obyvatelia Podhorian sa pri soche schádzajú raz do roka, najbližšie už 29. mája, keď sa tu uskutoční svätá omša. Po nej má už tradične pokračovať zábava s varením guláša i podávaním dobrého vína. V Podhoranoch niekoľko rokov uvažujú aj o organizovaní verejných ochutnávok vín. Možno s nimi začnú už v budúcom roku.
