Z nich strávil dva roky v holandskom PSV Eindhoven a šesť v nemeckej Borussii Mönchengladbach. A práve v nej sa mu v lete končí zmluva. V súčasnosti však trénuje Igor na rodnej hrude pod Zoborom, kde s futbalom začínal. „Mohol som ešte trénovať aj v Nemecku, ale ja som chcel radšej doma v Nitre. Zo súčasného kádra trénera Galáda poznám Bochnoviča, Bédiho a Ďatka, ale v roku 1992 som hrával aj s manažérom Ondruškom. Z videnia poznám i niektorých ďalších, chlapci v kabíne ma však prijali veľmi dobre. Žiaľ, na štvrtkovom tréningu som nešťastne zasiahol kopačkou do obočia Čemanovi, takže mu museli ranu zašívať v nemocnici,“ prezradil Igor nepríjemnú udalosť, ktorá ho určite mrzela. Na druhý deň sa už hlásil opäť v Borussii, ktorú v sobotu čakal domáci zápas s Herthou Berlín. „Hrať určite nebudem, chcem sa však aspoň rozlúčiť s našimi fanúšikmi, spoluhráčmi a vedením. V pondelok sa budem opäť normálne pripravovať v Nitre, kde rozhodne žiadne tréningové úľavy nemám.“
Prirodzene, zaujímalo nás aj to, či ho tréner Galád nelanáril do svojho tímu. „Po ôsmich rokoch som voľným hráčom, takže o svojej ďalšej budúcnosti teraz rozhodujem sám. Nehovorím, že by som nemal záujem, ale ja chcem ešte také dva až tri roky hrať v nejakom lepšom európskom mužstve a potom sa určite vrátim nazad do Nitry,“ vlial na záver Igor nádej svojim priaznivcom.
