cnosťou. Naozaj neexistujú žiadne páky, ktoré by ich k tomu prinútili? Napríklad nedávno sa roztopil sneh a tento ich „majetok“ sa „krásne“ vynímal na holej zemi.
Som si vedomý toho, že mestská polícia sa nemôže viackrát denne zastaviť pri každom psíčkarovi a čakať, či po svojom štvornohom miláčikovi zanechá poriadok. Ale čo my ostatní? Kto z nás psíčkara upozornil na túto jeho povinnosť? Priznávam, že ja ani raz. Napríklad preto, že si to nechcem pokaziť u susedov. Majitelia psov k nám však natoľko tolerantní nie sú. Bez mihnutia oka si neplnia svoju povinnosť voči mestu a voči spoluobčanom, ktorým znečisťujú životné prostredie a možno aj negatívne ovplyvňujú zdravotný stav našich detí. Preto chcem všetkých vyzvať, aby sme psíčkarov naučili plniť si povinnosti. Psíčkarov, ktorí o tejto svojej „psej“ povinnosti nielen vedia, ale ju aj plnia, je totiž žalostne málo. Ja som sa zatiaľ stretol iba s jedným. Bolo to na Chrenovej, na rozhraní ulíc Dlhá a Štiavnická. Azda sa k nemu pridajú viacerí, veď vzťah k zvieratám by sa nemal pestovať na úkor úcty k ľuďom.
