okres Nové Zámky . „Bolo to moje hobby, králikom som dával všetko. Prvého šampióna vtedajšej ČSSR som vychoval v roku 1987. Celkovo mám na konte dva tituly šampióna ČSSR, dva tituly šampióna SR, štyri víťazné kolekcie králikov a 24 čestných cien. Chovateľstvo sa však zo záľuby pomaly mení na maturitu - ak nie priam univerzitu. Voľakedy sa dali králiky vychovať aj bez očkovania, teraz je bezpodmienečne nutné. Len čo mladé začnú jesť, musia sa zaočkovať, dostanú lieky a vitamíny – takmer ako deti. Samec z dobrého zahraničného chovu stojí rádovo stovky eur . Dokonca už aj susedia v Česku prechádzajú na poplatky a ceny v eurách.“
V Jasovej chovajú belgické obry a francúzske barany. Karol Bólya starší postupne odovzdával svoje skúsenosti synom Mariánovi a Karolovi, a keď v roku 1995 vážne ochorel, zveril „chovnú stanicu“ najmladšiemu, dnes dvadsaťjedenročnému Karolovi. Už v trinástich rokoch bol jedným z najznámejších mladých chovateľov - tak ho prezentoval vtedajší odborný časopis. Je členom organizácie chovateľov v Leviciach, vystavuje najmä na celoštátnych výstavách na nitrianskom Agrokomplexe. Naposledy tu jeho králiky získali ocenenie v decembri, májové číslo odborného chovateľského magazínu však prinieslo ešte zaujímavejšiu informáciu. „Na celoštátnej výstave v Nitre padol svetový rekord,“ píše sa v článku. „Fúzatý rekord pána Linharda z Terezína, ktorý v roku 1914 vystavil najväčšieho králika belgického obra s hmotnosťou 9,50 kilogramu, prekonali králiky Karola Bólyu ml. z Jasovej. Deväťmesačná samica vážila 10,20 kg, 1,5-ročná samica dokonca 10,7 kg.“
„Dnes už má asi dvanásť kilogramov,“ ukazuje Karol Bólya mladší svoju bielu rekordérku. „Elitné kusy majú aj meter dĺžky. Musia mať kvalitnú srsť, súmernú postavu, peknú hlavu, správne držať chvost aj uši - musia sa skrátka tváriť ako šampióni. Maximálna hmotnosť sa cení len pri dodržaní štandardného výzoru. Treba k tomu kvalitné krmivo, perfektnú starostlivosť a skúseného odborného poradcu – otca. Je umením správne vybrať chovné zvieratá s najmohutnejším telesným rámcom, dobrým osvalením a genetickou výbavou. Po takých rodičoch môžu byť aj úspešní potomkovia.“
Belgické obry sú najväčšie a najnáročnejšie na chovné priestory, do bežnej králikárne sa vlastne ani nezmestia. Ako sme sa dozvedeli, tie najkrajšie kusy však Bólyovci na výstavy vôbec nevozia, aby ich uchránili od prílišného stresu a infekčných chorôb.
Napriek tomu, že má v klietkach rekordné chovné kusy, je Karol Bólya mladší zamestnaný v trojzmennej prevádzke v neďalekom Kolárove. Na Slovensku je to ešte stále len hobby, ktoré človeka nedokáže uživiť,“ priznáva.
