

Slovanské múzeum Alexandra Sergejeviča Puškina v Brodzanoch otvorilo nové historické salóny, ktoré nahradili starú, ešte socialistickú expozíciu.
„Zrenovovali sme Puškinovu sálu, sálu prekladateľov Puškinových diel od klasikov po súčasnosť, či obývaciu izbu a spálňu poslednej panej kaštieľa Natálie Oldenburgovej,” povedala Helena Filipová, riaditeľka múzea, ktoré patrí pod Slovenskú národnú knižnicu.
Múzeum síce nesie Puškinovo meno, nechýbali v ňom jeho knihy, no Puškin v Brodzanoch nikdy nebol. Žila v ňom jedna z troch sestier Gončarovových – Alexandra. Najprv bola Puškinovou milenkou a keď si zobral jej sestru Natáliu, stala sa jeho švagrinou. Zlomené srdce jej liečil rakúsky diplomat Gustav Friesenhof. Ako svoju manželku ju doviedol do brodzianskeho panstva. Ich dcéra Natália Oldenburgová poznačila svojím sociálnym cítením región. Založila chudobinec, školu a nemocnicu. Brodzany premenila na kultúrne centrum, pozývala doň umelcov a vzdelancov. Jej pohreb v roku 1937 si najstarší obyvatelia obce pamätajú. A spomínajú, že ju volali pani Osvícená.
„Získali sme obrazy jej troch obľúbených psov – Myry, Minky a Cézara, ktoré sama namaľovala. O psoch po smrti jej manžela povedala, že keby nemala svoje zvieratá, tak neverí, že existuje naozajstná láska. Dala im postaviť cintorín, v ktorom mal každý náhrobný kameň so zlatým epitafom. Dnes sú z neho iba zvyšky. V novej expozícii je Natáliin nábytok, umývadlo nájdené na povale i jej fľaštička ťažkého ruského parfému, ktorý aj po rokoch vonia,“ hovorí Helena Filipová.
Múzeum v brodzianskom kaštieli prežilo aj vďaka Puškinovmu menu. Podporovala ho aj ruská inteligencia, ktorá emigrovala do Prahy a Bratislavy. Puškin neprekážal bývalému režimu a príliš sa nezdôrazňovalo, že kaštieľ kúpil rakúsky diplomat Friesenhof.
Aj keď v kaštieli znela francúzština, nemčina a občas ruština, snom riaditeľky je rozšíriť ho o dokumenty v medzinárodnom jazyku esperanto. Ovládal ho aj osobný lekár Leva Nikolajeviča Tolstého - Dušan Makovický. V literárnej expozícii sa nachádza knižka základov esperanta z roku 1907.