vensku, kde sa nová metóda využíva.
Počítačom navigovaná operácia zaručuje vysokú presnosť. V porovnaní s klasickým zákrokom trvá o niečo dlhšie. „Musíme mať čas na zavedenie vysielačov – navigátorov do kosti. Ide o špeciálne pinzety, ktorých súčasťou sú signalizačné ružice. Vysielané signály sníma kamera s infračerveným svetlom, napojená na počítač, ktorý údaje vyhodnotí,“ približuje nám princíp primár Petruška. Dodáva, že správne nasadená protéza by mala vydržať najmenej dvadsať rokov. Ak sa však uhly nevypočítajú presne, zoderie sa rýchlejšie. Zariadenie, ktoré umožňuje operovať novým spôsobom, stojí približne 5 miliónov korún. Nitrianskej nemocnici ho zapožičala firma, ktorá ho vraj rovnakým spôsobom prenajíma po celom Slovensku.
„Za štyri mesiace sme urobili 45 náhrad kolenného a bedrového kĺbu. Je to viac ako v minulosti. Pod zdravotné problémy pacientov sa podpisuje aj nadváha, neprimerané zaťažovanie, ale aj absolútne nezaťažovanie kĺbov, teda nedostatok aktívneho pohybu. Pre správnu funkciu kolena je dôležitý dávkovaný pohyb, pri ktorom sa do chrupaviek dostáva výživa. V opačnom prípade začína kĺb vysychať, čo sa prejavuje vŕzganím a bolesťami,“ informuje primár. Väčšina pacientov má okolo šesťdesiatky, ale mali už aj 35-40-ročných.
Na nitrianskej ortopédii realizovali v uplynulých dňoch aj ďalšiu novinku – fixáciu „vyskočeného“ ramenného kĺbu zatvoreným spôsobom, teda artroskopicky. „Stačí urobiť len dva rezy vo veľkosti jedného centimetra. Cez ne upevníme ramenný kĺb kotvičkami zo špeciálnej zliatiny. Operáciu sledujeme na obrazovke, trvá 30-45 minút. Keď sme pacienta museli „otvárať“, operovali sme 2-3 hodiny, musel byť aj dlhšie hospitalizovaný. Teraz môže ísť už po dvoch – troch dňoch domov,“ vysvetľuje Ján Petruška. Dodáva, že kotvička vyjde do tritisíc korún, pri jednej operácii sú potrebné tri. Zdravotná poisťovňa ich zatiaľ neprepláca. Preto ak sa niekto rozhodne pre tento nový spôsob zákroku, musí čakať, kým na to nemocnica bude mať financie. Sám si priplatiť nemôže, legislatíva to neumožňuje. To platí aj v prípade protézy, na ktorú sa dnes čaká v poradovníku šesť až dvanásť mesiacov - poisťovňa si totiž mesačne objednáva iba obmedzený počet výkonov. „Nevidím nič zlé na tom, ak by si pacient, ktorý má záujem a financie, protézu kúpil za svoje. Vybavený by mohol byť mimo poradovníka, no ostatných by to nepoškodilo. Práve naopak, skrátil by sa pre nich čas čakania,“ myslí si primár. Vzhľadom na spomínanú legislatívu však takého úvahy zostávajú len v teoretickej rovine.
