Piatok, 27. január, 2023 | Meniny má Bohuš

Kúpalisko chcú mať otvorené po celý rok

Obec Poľný Kesov je známa najmä svojím kúpaliskom s termálnou vodou. Do prevádzky ho odovzdali v roku 1958, letnú sezónu by v ňom pri priaznivých podmienkach mali spustiť v druhej polovici mája. Prvá písomná zmienka o Poľnom Kesove sa nachádza v Zoborskej

listine z roku 1113, kde sa uvádza pod názvom Kezu. V minulosti vraj bolo v okolí Kesova veľa lesov. Tvorili prirodzenú obrannú hranicu štyroch hradov proti nepriateľovi: Šintavy, Hlohovca, Posádky a Nitry. V dávnej minulosti tadiaľto viedla aj obchodná cesta z Nitry až do Budína.

V súčasnosti má Poľný Kesov 614 obyvateľov. Už štvrté volebné obdobie je starostom František Molnár. Termálne kúpalisko by vo svojich obciach uvítali aj iní starostovia. Predpokladané zisky však zatiaľ zostali iba v rovine teórie. Obec zo svojho rozpočtu totiž na činnosť kúpaliska ročne doplácala okolo 300-tisíc korún. Situácia dospela až tak ďaleko, že pred šiestimi rokmi ho po rozhodnutí obecného zastupiteľstva dali do prenájmu. Návštevnosť kúpaliska sa však nezlepšila a obec zrejme od zmluvy odstúpi. Chce sa uchádzať o získanie financií na rekonštrukciu z fondov Európskej únie. „Naším zámerom je vybudovať tu penzión s prekrytím bazéna. Termálnu vodu v ňom chladíme z pôvodných 50 na 28°C. Areál by sme mohli využívať celý rok,“ zamýšľa sa starosta. Ročne sem prichádza približne 30-tisíc návštevníkov. V chatovej osade majú k dispozícii 106 lôžok. Keďže v nich chýba vykurovanie, slúžia návštevníkom iba počas leta. Starosta chce vytvoriť také podmienky, aby sa sem ľudia radi vracali. Hovorí, že dnes už platia iné kritéria ako pred dvanástimi rokmi. Čo vtedy stačilo, už dnes, žiaľ, nestačí.
Spoliehajú sa na pomoc eurofondov
V Poľnom Kesove majú od roku 1992 vybudovaný obecný vodovod i plynofikáciu, chýba im však kanalizácia. „Už tri roky máme pripravenú dokumentáciu, chýba nám však to najdôležitejšie - finančné prostriedky. Doslova o ne bojujeme na ministerstve životného prostredia, pokúšali sme sa aj cez fond ISPA. Situácia sa skomplikovala aj tým, že podľa nariadenia vlády obce do dvetisíc obyvateľov majú mať ukončenú kanalizáciu do roku 2009. My teraz musíme vymýšľať, ako takýto projekt presadiť v rámci nášho mikroregiónu. Chceme doň dostať príslušný počet ekvivalentných jednotiek. Zatiaľ sa nám podarilo získať napríklad 3,8 milióna korún z projektu SAPARD. Využili sme ich na rekonštrukciu miestnych komunikácií. Zrekonštruovali sme tiež dom smútku a upravili sme aj okolie kostola, kam sme dali zámkovú dlažbu,“ rozvíja myšlienky starosta.
V tomto roku vydali štyrom stavebníkom povolenia na výstavbu rodinných domov. Obec plánuje aj výstavbu bytovky pre 18 rodín. Pôjde o nájomné byty. S ich výstavbou by chceli začať v budúcom roku.
Starosta je spokojný aspoň so skutočnosťou, že obec získala finančné prostriedky na uzatvorenie skládky komunálneho odpadu. Tá je už zrekultivovaná. Dnes odpad vozia do Kalnej nad Hronom. Všetko riešia separovaným zberom. V obci majú zvlášť kontajnery na sklo, papier, oceľový šrot a PET fľaše. Problémy majú iba s textilom. Jednoducho ho nemá kto odoberať. Starostu mrzí, že najskôr obyvateľov presviedčajú, aby odpad separovali, a teraz musia textil dávať medzi ostatný odpad, hoci ide o využiteľný materiál.
Zelená podnikateľom
Ak všetko pôjde podľa predpokladov starostu, zelenú budú mať najmä podnikatelia poskytujúci ubytovacie a stravovacie služby. Niektorí akoby to už vycítili a vybudovali prvé penzióny. Takmer súčasťou areálu termálneho kúpaliska je napríklad Penzión Emília. Nachádza sa v ňom reštaurácia, izby a apartmány pre takmer osemdesiat hostí, organizujú tu aj rôzne semináre, školenia i rodinné slávnosti. Pribudol aj penzión L - Drahoš Ložan. Na drevovýrobu, najmä dverí a okien, sa zameral Ivan Dovičovič, na kovovýrobu zasa Eduard Ambrus.
„Mali sme tu aj troje potravín, ostala však iba Jednota. Kúpna sila obyvateľstva je slabá, ani sa nečudujem, že sa im nedarilo,“ spomína starosta. Dodal, že najväčším výrobným podnikom je Poľnohospodárstvo družstvo. Práve v ňom pracuje najviac domáceho obyvateľstva. Nezamestnaní zas pomáhajú pri údržbe zelene a udržiavaní čistoty v obci. Je ich približne dvadsať. Poľný Kesov má vraj až sedem hektárov zelene, a tak sa majú čo obracať. Časť z nich vykonáva práce v rámci aktivačných činností za mesačný príspevok 1500 korún.
Školstvo a kultúra
Hoci Poľný Kesov patrí medzi menšie obce, majú tu materskú, základnú i internátnu školu pre mentálne postihnuté deti. V materskej škole je v súčasnosti 24 detí, základnú školu v 1. - 4. ročníku navštevuje 19 detí. Žiaci vyšších ročníkov chodia do školy v Mojmírovciach. „Máme šťastnú ruku, pokiaľ ide o učiteľky. S deťmi pripravujú rôzne programy, organizujú zbery druhotných surovín. V súčasnosti majú vyhlásenú súťaž, zameranú na zber papiera. Pokiaľ ide o financovanie školstva, aj my s ním máme po prenesení kompetencií na obce problémy. Zatiaľ s tým však dokážeme žiť,“ dozvedáme sa aj o tejto stránke života obce.
Najmä menšia zver
Ďalšou organizáciou, ktorá pôsobí v Poľnom Kesove, je poľovnícke združenie Breza. Má síce iba dvadsať členov, ochotne však spolupracujú pri organizovaní rôznych celospoločenských podujatí. Predsedom poľovníkov je Miroslav Kozár, známy nitriansky gynekológ, tajomníkom Vladimír Andruška. „Takisto som členom združenia poľovníkov. Je to môj koníček. Istý čas som vykonával aj funkciu hospodára. Zameriavame sa najmä na ochranu prírody. Vysádzame stromčeky, aby sme pre zverinu vytvorili čo najvhodnejšie podmienky,“ uviedol starosta, ktorý sa môže pochváliť minuloročným kapitálnym úlovkom medailového srnca. „Bol to srnec tretej vekovej triedy a jeho parožie bolo ocenené striebornou medailou.“ Vraj ide o prvú medailu v tomto revíre. V okolí Kesova sa zdržuje najmä pernatá, zajačia a srnčia zver. Každý poľovník má pridelený krmelec. V lete zverina môže využívať vodu z potoka Cedron. Poľovníci i napriek tomu v časti nového majera vybudovali jedno obrovské napájadlo. Okrem iného ku každému krmelcu umiestnili malé napájadlo, ktoré pravidelne dopĺňajú vodou. Poľovná sezóna na srncov sa začína 16. mája. Svojich nástupcov si poľovníci pripravujú aj zo súčasnej mládeže. Na 1. júna pre deti pravidelne pripravujú rôzne súťaže. Okrem športových disciplín v hode granátom, behu vo vreci, v streľbe na cieľ zo vzduchových zbraní bývajú súčasťou podujatí aj súťaže v spoznávaní rastlín, drevín i zveriny. „Aby si deti v júni, v mesiaci poľovníctva, uvedomovali, že my si nezavesíme iba pušku na plecia a ideme strieľať, ale že zver v prvom rade ochraňujeme,“ hovorí o podujatí starosta obce.
Vybudujú penzión pre seniorov?
Zámerom obce je vybudovať penzión pre dôchodcov. Mal by vzniknúť v rámci mikroregiónu Cedron. „Aby sme sa vedeli postarať o tých skôr narodených. Veď onedlho tam budeme patriť aj my,“ dodáva s úsmevom starosta. Uviedol, že medzi najstarších obyvateľov obce patria napríklad 92-ročná Bernardína Vavríková, v roku 1919 sa narodili Dezider Vrba, Ľudovít Ladáni, Mária Pantérová, Jozefína Lednická, Alžbeta Vaššová a Katarína Ďuríková v roku 1918. V minulom roku v Poľnom Kesove pribudli aj štyria novorodenci, podobne ako za prvé štyri mesiace tohto roku. Nie práve najlepšie tu majú vyriešenú lekársku starostlivosť. Lekár prichádza raz do týždňa na obecný úrad. Vykonáva však iba základné vyšetrenia. Po lieky alebo na ďalšie vyšetrenia musia pacienti aj tak cestovať za lekárom do Mojmíroviec alebo Branču.
„V budúcnosti by sme chceli vybudovať viacúčelovú budovu, kde by bol pod jednou strechou lekár, obecný úrad i kultúrny dom. Zatiaľ však ide iba o hudbu budúcnosti,“ uvažuje starosta.
Pripravujú program
na slávnosti leta
Ľudové tradície v obci oživuje spevácky súbor Prameň. Už desať rokov ho vedie Zdenka Pšenková - zástupkyňa starostu. V minulosti sa zameriavali na organizovanie fašiangových slávností s tradičným sprievodom obcou a následným programom v kultúrnom dome. Keďže sa im to časom „obohralo“, nahradili fašiangy pred šiestimi rokmi programom pod názvom Otvorenie leta. Býva na sv. Cyrila a Metoda a pozývajú sem aj súbory z okolitých obcí. V minulosti na novom majeri zorganizovali aj stretnutie rodákov. Dnes tam však už nikto nebýva.

Najčítanejšie na My Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  4. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Už len dnes: Predplatné SME.sk za jedinečnú cenu 30 eur
  8. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  3. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  4. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  5. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  6. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  7. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok
  8. Zavedenie novej dane ohrozuje energetickú bezpečnosť Slovenska
  1. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 6 514
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 3 984
  3. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 410
  4. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 937
  5. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 713
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 449
  7. Máme 30 rokov, vy môžete mať predplatné na rok len za 30 eur 1 296
  8. Už len dnes: Predplatné SME.sk za jedinečnú cenu 30 eur 1 288

Blogy SME

  1. Norbert Skoupa: Čo ma naučil prvý rok behu
  2. Miro Jankes: Januárové obrázky (2023)
  3. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan)
  4. Post Bellum SK: Svedectvo štyroch žien, ktoré prežili holokaust
  5. Ľuboš Vodička: Park a iné zaujímavosti v rakúskom Laxenburgu pri Viedni
  6. Ivan Mlynár: Zabije nás “liberálny nadľudský poriadok “, alebo nám to spočíta niekto iný ? Bude to niekto iný
  7. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (27.1. - 2.2.1923)
  8. Radko Mačuha: "Za Komunizmu bolo lepšie"
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 636
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 17 973
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 877
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 867
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 5 001
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 576
  7. Věra Tepličková: Doktor Bukovský vyhral prvostupňový súd s blogerom 3 278
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 263
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Na hlavnej pošte v Nitre.

Jedna definitívne skončí od februára, druhá v apríli alebo máji.


18 h
Adam Nemec je odchovanec Liptovského Mikuláša. Na snímke z reprezentácie zľava Nemec, Tomáš Chrenko ml. (Nitra) a Ján Chovan (Tampere, Fínsko).

Šikovný útočník rozmýšľa, či nasledovať kroky staršieho brata.


26. jan
Dominik Hronec

Scandi každý rok zdôrazňuje témy, ktoré sú súčasťou trendov v severskej kinematografii a hlavne spoločnosti.


25. jan
Návštevníci klziska počas prvého dňa

Taký záujem nečakali.


25. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vírus pre zviera znamená istú smrť. Účinná terapia ani vakcína zatiaľ neexistujú.


24. jan

Páchatelia rozprávali po poľsky.


17 h

Poškodením majetku a krádežou peňazí vznikla majiteľom celková škoda viac ako 3 000 eur.


25. jan

Skúšajú poistné ventily na vypustenie pary.


24. jan

Blogy SME

  1. Norbert Skoupa: Čo ma naučil prvý rok behu
  2. Miro Jankes: Januárové obrázky (2023)
  3. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan)
  4. Post Bellum SK: Svedectvo štyroch žien, ktoré prežili holokaust
  5. Ľuboš Vodička: Park a iné zaujímavosti v rakúskom Laxenburgu pri Viedni
  6. Ivan Mlynár: Zabije nás “liberálny nadľudský poriadok “, alebo nám to spočíta niekto iný ? Bude to niekto iný
  7. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (27.1. - 2.2.1923)
  8. Radko Mačuha: "Za Komunizmu bolo lepšie"
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 636
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 17 973
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 877
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 867
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 5 001
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 576
  7. Věra Tepličková: Doktor Bukovský vyhral prvostupňový súd s blogerom 3 278
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 263
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu