Župný dom v Nitre vo svojich priestoroch ukrýva neoklasicistickú koncertnú sieň s výbornou akustikou, za ktorú by sa nehanbili ani európske metropoly. V súčasnosti sa však nachádza v ruinách...
Vznik Župného domu spadá do konca 17. storočia. Súčasnú podobu získal v roku 1860, keď sa rozrástol o severné krídlo na druhom poschodí, ktorého súčasťou je práve spomínaná koncertná sieň. K brutálnym a necitlivým zásahom došlo hlavne v 60. a 80. rokoch 20. storočia, vrátane odstraňovania vzácneho interiéru – lustrov, zábradlia, benátskych zrkadiel.
Okrem župných snemov politických strán a plesov sa tu konali koncerty miestnych, ale i európskych umelcov a hudobných zoskupení. Vďaka aktivite Hudobného spolku a takých osobností nitrianskeho hudobného života, ako napríklad L. Dušinského, žiaka A. Dvořáka B. Štetku či A. Stupku, skladateľov J. Rosinského, J. Lexmana, J. Malovca a T. Salvu, zavítali do nitrianskej siene mnohí významní umelci. Išlo o svetoznáme operné speváčky Emu Destinovú a Amy My Bruniovú z La Scaly, fenomenálneho klaviristu Svjatoslava Richtera, husľových virtuózov Váša Příhodu, Josefa Suka, Václava Hudečka, Českú filharmóniu s Oskarom Nedbalom, ba aj Veľký symfonický orchester z Moskvy, Viedenské kvarteto, Dvořákovo kvarteto, ako i celú špičku slovenského hudobného umenia – Slovenskú filharmóniu, komorné teleso Musica Aeterna, SKO Bohdana Warchala, operných spevákov Petra Dvorského, Petra Mikuláša a ďalších.
Práve v týchto spustnutých priestoroch sa v sobotu 30. apríla uskutočnilo podujatie pod názvom Hudobné znovuotvorenie koncertnej siene Župného domu v Nitre. Tento projekt organizačne pripravili OZ Animartis a Nitrianska galéria v rámci cyklu Hermovo ucho v Nitre a Nitrianska galéria Open. Ich cieľom bolo oživenie tohto výnimočného miesta prostredníctvom zaujímavého dvojkoncertu.
Jeho prvá časť sa odohrávala v zrekonštruovaných reprezentačných priestoroch Nitrianskej galérie. Patrila ojedinelému nitriansko-moravskému hudobnému zoskupeniu tEóRia OtraSu. Jeho umelecký vedúci Julo Fujak spolu s Petrom Šimanským prizvali na úvodné spoluúčinkovanie sugestívneho českého violončelistu a skladateľa Jana Kavana.
Účastníci podujatia sa po krátkej prestávke presunuli do zdevastovaných priestorov koncertnej siene. Všade naokolo bol prach, betón, špina, stavebný materiál, na medziposchodí malá schátralá fontánka.
Asi päťdesiat hostí sa rozptýlilo v priestore, keď sa sálou začal rozliehať silný a čistý zvuk violončela J. Kavana. Diváci sa nechali unášať nástojčivými tónmi hudby, ktorú J. Kavan skomponoval špeciálne na „oživenie“ týchto významných priestorov. Týmto gestom sa jeho hudobné kompozície stali súčasťou či dokonca sebavyjadrením koncertnej siene nitrianskeho Župného domu.
RASTISLAV SALAY
