jujú z pozemkov. „Kedysi sme tadiaľto chodievali na bicykloch,“ ukazuje Milan Martiš poza plot pri dome, za ktorým je dnes len priepasť. Dodáva, že odvtedy ubehlo už polstoročie. Časť skaly sa medzitým dávno rozpadla.
Projekt na záchranu Fabrickej ulice a zabránenie ďalšej erózii už existuje roky – stále sa však nenašli financie na jeho realizáciu. Podľa hovorkyne mestského úradu Ivany Illášovej je potrebných takmer päť miliónov korún. „Plánuje sa vybudovanie oporného múru z kameňa, ktorý sa osadí do pletiva a nechá zarásť vegetáciou,“ vysvetľuje. Obyvatelia Fabrickej sú však skeptickí. O opatreniach sa totiž rozpráva už minimálne od roku 1999, kedy okresný úrad nariadil Mestu Nitra vykonať na najkritickejšom úseku zabezpečovacie práce.
Samospráva požiadala o ich financovanie Štátny fond životného prostredia, no neuspela. Pred tromi rokmi si boli lom osobne prezrieť aj odborníci z ministerstva životného prostredia. Ani oni však peniaze nepriniesli. Navrhli len, že ministerstvo prispeje na dotvorenie priestoru a vybudovania geologického náučného chodníka. Rolfesova baňa bola totiž ešte v roku 1982 vyhlásená za prírodnú pamiatku.
Kým samospráva nenájde peniaze, ľudia si na Fabrickej pomáhajú, ako sami vedia. „Niektorí susedia povylievali na kamene smolu alebo staré farby – zalepili ich, aby nezvetrávali,“ hovorí Milan Martiš. Ako sme už spomenuli, aj jeho pozemok je na skale. Domček, v ktorom bude onedlho bývať jeho syn, dokonca stojí priamo na jej okraji. „Kedysi tu bývala mamina sestra. Teraz ho prerábame. Nebojím sa, že to spadne – spevnili sme základy, urobili sme dvojité steny. Statici hovoria, že by to malo vydržať najmenej sto rokov,“ konštatuje. Vzápätí dodá, že keby mal dosť peňazí, domček by zvalil a postavil by ho ďalej od okraja priepasti.
Rolfesova baňa patrí medzi rarity. Nie je totiž obvyklé, aby sa dolomitový lom nachádzal priamo medzi rodinnými domami a panelákmi. Navyše, šedý ramsauský dolomit a vápenec sú staré vyše 200 miliónov rokov. Baňa bola preto ešte v roku 1982 vyhlásená za prírodnú pamiatku. Na informačnej tabuli sa píše, že poskytuje názorný príklad geologickej stavby pohoria Tribeč. V najnižšom mieste sa prirodzeným vývojom vytvorilo jazierko, napájané z dažďových vôd. Dnes tam mohli stáť poschodové garáže – údajne sa nad nimi uvažovalo za bývalého režimu. Nápad vyňať lom spod ochrany sa však podľa našich informácií objavil aj nedávno. Našťastie to zostalo len v rovine úvah.
