zasadnutí Generálnej kongregácie, oficiálneho orgánu Katolíckej Cirkvi v čase uprázdneného pápežského stolca.
Kardinál Korec odcestoval z Nitry do Večného mesta dva dni po smrti pápeža. Po prílete na rímske letisko ho dobre zorganizovaná služba v policajnom doprovode priviezla až pred jezuitský dom, kde bol celý čas ubytovaný. Každý účastník Generálnej kongregácie musel zložiť prísahu mlčanlivosti. Týkalo sa to zásadných otázok, spojených s voľbou budúceho pápeža. „Bolo to veľmi múdre opatrenie. Keď kardináli vyšli z tohto zasadania, tak novinári chceli veľmi vedieť, čo ďalej, ako to je s prípadnými kandidátmi. Bolo by však nevhodné, aby kardináli tipovali nejakých kardinálov a púšťali to cez masmédiá do sveta. To by mohlo narobiť viac nejasností a dohadov, než keď sa o tom hovoriť nebude. Nám všetkým bolo jasné, že je lepšie trpezlivo vyčkať,“ povedal kardinál Korec týždeň pred voľbou nového pápeža.
Nositelia purpuru zasadali vo Vatikáne dvakrát denne, najprv chystali pohreb, potom si čítali pápežov testament, rozprávali sa o budúcnosti Cirkvi i o odkaze Jána Pavla II. Nitriansky kardinál si je istý, že nedávno zosnulý pápež zostane ako jeden z najväčších ľudí našich dejín v pamäti národov. Vyslovil želanie, aby „takto zostal aj v pamäti nášho národa“. Sám si v Bazilike sv. Petra uctil jeho telesné pozostatky a celý pohrebný obrad v ňom zanechal hlboký zážitok. Osobne je presvedčený, že proces blahorečenia pápeža Karola Wojtylu je iba otázkou času.
Do Nitry sa vrátil pred niekoľkými dňami, dianie vo Vatikáne však aj naďalej pozorne sleduje. Kardinál Korec mal svoju predstavu o pápežovi už pred zasadnutím konkláve: „Mal by byť mužom Božím. To znamená mužom viery, modlitby a vernosti evanjeliu. (...) Mal by sa starať, aby Cirkev bola naďalej pilierom pravdy, spravodlivosti, aby bránila chudobných, aby presadzovala a bránila pokoj vo svete, tak ako to robil Ján Pavol II. Vyrovnať sa mu myslením, životnou praxou a výkonmi nebude také ľahké.“
Konkláve, čiže voľba pápeža, nebolo tentoraz obmedzené len na Sixtínsku kaplnku, ale kardináli bývali v Dome sv. Marty vo Vatikáne, čiže priestor ich pohybu bol rozšírený. Vynorili sa aj niektoré technické problémy, aby sa to podstatné zachovalo, že konkláve nie je verejným podujatím. Jediným spojivom medzi nimi a svetom bol komín. Biely dym znamenal, že pápež je zvolený, čierny dym naznačoval opak. Na zvolenie bola potrebná dvojtretinová väčšina všetkých voličov plus jeden hlas. Ak by nenastala dohoda ani na tretí deň, nasledovala by jednodňová prestávka a potom by sa hlasovania opakovali. Ján Chryzostom kardinál Korec vyzval vtedy všetkých veriacich na Slovensku k modlitbe za úspešnú voľbu nového rímskeho pontifexa.
V utorok 19. 4. krátko pred 18. hodinou, iba 26 hodín po začatí konkláve, sa z komína Sixtínskej kaplnky zdvihol biely dym a keď sa o niekoľko minút k tomu pridali aj zvony, všetkým bolo jasné: Habemus papam! Máme pápeža. Zvolený kandidát kardinál Jozef Ratzinger sa hneď po slobodnom prijatí voľby stal 265. pápežom. Kým bol predstavený svetu, zmenil si meno na Benedikt XVI.
Nitriansky kardinál ho osobne poznal od roku 1991, keď sa stal členom kolégia nositeľov purpuru. Ako kardinál dekan viedol Jozef Ratzinger zasadania kardinálov po smrti Jána Pavla II., tzv. kongregácie, ktorých sa zúčastnil v Ríme aj kardinál z mesta pod Zoborom. O novom pápežovi povedal: „Obdivoval som jeho skúsenosti, jeho vieru, jeho vzťahy k ľuďom, jeho oddanosť Cirkvi. To, že bol kardinál Ratzinger zvolený za Petrovho 264. nástupcu, vnímam ako čosi, čo ma veľmi uspokojuje.“
Jeho pomocný biskup Marián Chovanec je dvojnásobne rád, že sa stal pápežom práve Jozef Ratztinger. Jednak ako kresťan a biskup a potom aj ako odborník v dogmatike, lebo „Svätý Otec je práve profesorom dogmatiky“. Sám sa s ním osobne zatiaľ nestretol, ale číta jeho knihy, z ktorých vidieť, že má široký a hlboký teologický základ.
Pápež Benedikt XVI. sa stretol ešte ako kardinál pred dvanástimi rokmi v Bratislave aj s bohoslovcami z Nitry. Tí si vtedy pozorne vypočuli jeho odbornú prednášku.
