Hlavným sprostredkovateľom bol pápežov tajomník a rodák arcibiskup Stanislav Dzivisz, mimochodom, verný sprievodca Karola Wojtylu ešte ako kardinála v Krakove, pri konkláve v roku 1978 a celých 26 rokov pobytu pápeža v Ríme.
Nitriansky kanonik Ladislav Belás sa v jedno septembrové ráno roku 1994 tiež dostal spolu s profesorom cirkevných dejín na Teologickom inštitúte v Nitre Viliamom Judákom do pápežovej kaplnky v Castel Gandolffo. Omša bola v poľštine a kanonik si dodnes pamätá sústredenosť Svätého Otca na modlitbu. Spomenul si aj na to, ako po niekoľkých vetách rozhovoru dostali obaja kňazi pápežské požehnanie. Pápež sa ho spýtal, čo robí. Keď pospomínal niekoľko funkcií (kanonik, profesor patrológie, riaditeľ diecéznej knižnice, pomocný duchovný), pápež s úsmevom konštatoval: „Ty si všetko.“
Pred rokom boli na púti v Ríme aj nitrianski bohoslovci a nevynechali ani stretnutie s biskupom Večného mesta. Ich rektor Marián Šuráb na to rád spomína. Keď pápež zomrel, všetci sa v kaplnke modlili za neho ruženec a so slzami v očiach listovali v pamäti, čo im na ich poslednom stretnutí povedal.
Nitrania boli v Ríme aj v piatok. Hoci miestne katolícke farnosti žiadne zájazdy na pohreb neorganizovali, jednotlivcom sa podarilo pridať sa k obrovskému zástupu ľudí v okolí Baziliky sv. Petra, miesta dočasného odpočinku Svätého Otca.
Autor: Miroslav Lyko