Ešte ako krakovský arcibiskup podporoval počas komunizmu štátom zakázanú cirkev, najmä činnosť reholí. Ako pápež navštívil v roku 1981 Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme a celebroval tam omšu medzi zahraničnými Slovákmi v slovenskom jazyku. Pozornosť voči Slovákom pokračovala aj po tom. V roku 1985 vymenoval biskupa Jozefa Tomku za kardinála. Po zmene politického systému v roku 1989 hneď vymenoval na biskupské stolce v jednotlivých slovenských diecézach nových biskupov a 22. apríla 1990 po príchode do Vajnor pri Bratislave nečakane pobozkal slovenskú zem. 28. 6. 1991 kreoval za kardinála ďalšieho Slováka - Jána Chryzostoma Korca, o štyri roky neskôr vyhlásil na našom území troch košických mučeníkov za svätých a navštívil niektoré slovenské mestá, vrátane Nitry. Azda najväčším prejavom jeho lásky k nám bola jeho posledná cesta do našej vlasti v roku 2003. Chorého pápeža, ktorý nevládal prečítať dokonca ani jediný prejav, privítali desaťtisíce ľudí o to srdečnejšie. Možno je na mieste otázka, prečo mal pápež takýto vrúcny vzťah k Slovensku. Odborníci sa zhodujú, že je to kvôli blízkosti poľského a slovenského národa, podobnej nábožnosti, niektorí dokonca hovoria o slovenskom pôvode jeho matky. To, či bude na čele katolíckej cirkvi ešte pápež, ktorý nás osloví v našom materinskom jazyku, a ktorý nám bude tak rozumieť ako Ján Pavol II., sa dnes zdá málo pravdepodobné.
Autor: - ml -
