nemali ešte ani jeden album, chodili sme hrávať za pivo či párky,“ spomína si.
Čím ste sa živili v období, keď ste hrávali „za párky“?
Vystriedal som toho veľa, pracoval som v tlačiarňach, v pivovare, v sódovkárňach, v strážnej službe, v domácich potrebách, na autoumývarke... robil som všeličo, čo sa dalo. A popritom muzika. Neustále, od základnej školy. Je to už takmer osemnásť rokov, čo sa jej venujem.
Vraj ste veľký „poctivec“. Boli ste ním vždy?
Do čoho sa pustím, to musí byť dokonalé. Niekedy si lámem hlavu nad zbytočnosťami, no chcem všetko robiť poriadne, do detailov. Taký som bol aj v robote. Vždy som sa snažil, aby na mňa šéfovci nenadávali, snažil som sa byť „v kolektíve obľúbený“, ale niekedy to bolo kolegom proti srsti.
V poslednom období sme svedkami vášho „raketového“ vzostupu. Ako to vnímate?
Nám sa páči, keď chodia ľudia na koncerty, keď nám pošlú hlasy do hitparády, alebo keď nás ocenia napríklad v ankete Zlatý slávik. A keď nás aj akademici ohodnotia, tešíme sa a myslíme si, že to robíme dobre.
Máte rodinu, syna. Ako oni vnímajú vašu popularitu? Máte na nich ešte čas?
To je kameň úrazu, na rodinu je málo času. Synovi som vzácny ako Ježiško, vidí ma len ráno, zriedka aj počas dňa. Keď prichádzam v noci domov, už spinká. Robím ešte v jednom rádiu, som stále preč. Boli kvôli tomu, ako sa hovorí, domáce debaty. Ale treba z niečoho žiť, platiť účty, nájomné, manželka si musela zvyknúť. Každý si myslí, že muzikant musí zarábať ohromné prachy.
A nie je to pravda?
Čo sa týka kapely Desmod, nie je to tak, lebo nás je veľa, sme v kapele šiesti plus manažér... Nežijeme si na vysokej nohe.
...ale úspech určite pociťujete...
Muzika je vrtkavá, raz si hore, raz dole. Hop alebo trop. Záleží na tom, ako sa budeme vyvíjať ďalej, čo budeme robiť.
Máte už nejakú konkrétnu predstavu?
Práve sme sa dohodli, že na piatu platňu, čo budeme robiť, chceme iné aranžmá. Už nie to staré, ktoré sa používa - pomalý začiatok, tichučká sloha, výrazný refrén. Skúsime iný štýl, opačné veci, napríklad „nadupaná“ sloha a refrén sa uvoľní. Uvidíme, čo to s ľuďmi spraví.
Je to niečo nové. Nebojíte sa straty priazne vašich fanúšikov?
„My experimentujeme stále. Vždy sme chceli, aby na albume bola pesnička, ktorá zasahuje do punkového štýlu, pesnička, ktorá je v tvrdom štýle, iná príbuzná heavy metalu, diskoverzia...Chceme, aby každá skladba bola iná. Vyčítali nám, že nemáme svoj štýl. Ja si to nemyslím.
Akým spôsobom tvoríte? Vraj sa občas zavriete na chatu vo Svätom Antone pri Banskej Štiavnici.
Chodili sme do našej skúšobne v Nitre, ale už sme potrebovali zmenu, niečo z úplne iného súdka, nejako sa odreagovať, tak sme išli na chatu. Jej výhodou je, že je ďaleko od krčmy, takže sa nikomu nechce šľapať taký kusisko cesty. Na chate sa s úplne triezvym rozumom pracuje, maká, nahráva, robia sa spevové linky. Práve tam vznikla aj skladba Pár dní.
Pieseň Pár dní, váš duet so Zuzkou Smatanovou, zaznamenal za uplynulý polrok na Slovensku obrovský úspech. Vedeli ste hneď, že oslovíte Zuzanu Smatanovú, alebo ste zvažovali, vyberali spomedzi viacerých kandidátiek?
Náš manažér prišiel hneď s návrhom prizvať Zuzanu Smatanovú. Oslovili sme ju, avšak bol problém s vydavateľom. Zuzana si buduje svoje meno, nechceli ju uvoľniť. Ja som navrhoval Katku Knechtovú, no tá sa vyjadrila, že už neplánuje s nikým spievať duety. Zrazu - neviem, čo sa stalo, vydavateľstvo zastupujúce Zuzanu nás kontaktovalo.
Úspech skladby dokazuje, že to bol správny krok.
Myslím, že to pomohlo aj Zuzane, nielen nám. Na internete som sa dočítal: „Zuzanu Smatanovú poznám, je to dobrá skladba, ale kto je ten tlstý spevák?“. Ale to je môj text a naša skladba, takže ľudia, to ja!
Ako vznikajú takéto texty ?
Keď si sadnem doma v kuchyni, vtedy vymýšľam. Navonok pôsobím ako v pohode človek, ale bývam aj depresívny. Nemáme prakticky skoro žiadne veselé texty. Ani „Hemoroidy“ nie sú veselý text. Keď si ho človek dobre vypočuje, alebo prečíta ako básničku, tak to zistí.
Váš vzťah k deťom nie je tajomstvom. Hrávali ste aj v letných detských táboroch. Plánujete koncerty pre deti aj tohto roku?
Samozrejme, v lete plánujeme koncerty v benefičných detských táboroch. Väčšinou je to pre ľudí, ktorí nám pomohli – podporili finančne nahrávku, tak im to splácame. A úplne nezištne hrávame pre základné školy. Už sme sa s manažérom bavili o tom, že na sklonku školského roka zahráme pre niektoré základné školy, tentokrát mimo regiónu Nitra. Úplne zadarmo, sami, všetko na vlastné náklady. To je neskutočná radosť.
Aké sú vaše plány na najbližšie obdobie?
Ideme na turné so Zuzanou Smatanovou. Na to sa teším. Dúfam, že ľudia prídu.
