Piatok, 3. február, 2023 | Meniny má Blažej

V Čeľadiciach chcú vybudovať termálny aquapark

Obec Čeľadice sa nachádza vzdušnou čiarou približne desať kilometrov od Nitry. Prvá písomná zmienka o jej existencii pochádza z roku 1113. V súčasnosti v obci býva 758 obyvateľov, je v nej približne 330 domácností, z obchodnej siete tu existuje predajňa




potravín Jednota a Marko, rímsko-katolícky kostol, pohostinstvo, základná a materská škola, futbalový športový klub a približne desiatka podnikateľských subjektov.

„Chceme sa stať modernou a prosperujúcou obcou. Máme k tomu všetky predpoklady. Veľkú nádej vkladáme do pripravovanej výstavby rýchlostnej komunikácie R1. Tá bude obec obchádzať zo severnej strany. Máme byť prvou obcou v smere od Nitry, ktorá na ňu bude napojená vjazdom,“ hovorí starosta obce Jaroslav Papp. Perspektívu vidí aj v tom, že v budúcnosti by tu chceli vybudovať aquapark. Mal by vzniknúť na južnej strane obce, pod vinohradmi, v časti nazývanej Konopnica. „Geológovia tu pred istým časom mapovali výskyt uhlia. Rentabilita ťažby sa síce potvrdila, odložili ju však minimálne o niekoľko desaťročí. Zároveň narazili na prameň horúcej vody s teplotou 29 stupňov Celzia. Nachádza sa v hĺbke 554 metrov. Ak vraj vrt prehĺbime na tisíc metrov, mali by sme získať vodu s teplotou až štyridsať stupňov Celzia. Na výstavbu areálu už máme pripravený aj projekt. Vysporiadali sme preň už trinásť hektárov pozemkov, ešte nám zostáva zvyšok do dvadsať,“ dozvedáme sa od starostu.
Výstavba obce
V roku 2002 začali v Čeľadiciach s výstavbou kanalizácie. Práve od nej sa môže odvíjať ďalšia bytová výstavba. „Naším zámerom je vystavať 16 nájomných bytov v časti Rybník. V časti Maďaroš, kde má v tomto roku pribudnúť nová ulica, chceme vystavať sedemnásť bytov,“ hovorí starosta. Byty uprednostnia pred dokončením káblových rozvodov. O pripojenie na internet požiadalo iba štrnásť záujemcov. Pritom káblovka by im z obecnej pokladnice ubrala päť miliónov korún.
V rámci finančných možností sa pustia aj do budovania chodníka na cintoríne. Pribudnúť by tu mal aj prístrešok pred Domom smútku. „Mojím tajným želaním je výstavba cestného prepojenia s Malými Chyndicami. Ide o úsek v dĺžke približne 3,7 kilometra. Zrekonštruovať chceme aj približne sedemsto metrov dlhé cestné prepojenie s Dolnými Obdokovcami. Cesta sa nachádza v katastri Čeľadíc. Spomínané obce by tým získali jednoduchý prístup na budúcu R1,“ argumentuje starosta. Obec by sa zároveň stala zaujímavou aj pre viacerých obyvateľov z Nitry. Sú tu oveľa lacnejšie pozemky a po výstavbe rýchlostnej komunikácie sa z Čeľadíc až do Nitry bude dať dopraviť autom za necelých desať minút.
Podnikanie
Medzi najúspešnejšie rozvíjajúce sa firmy patrí spoločnosť Minutüb Slovakia. Venuje sa výrobe inseminačných pomôcok. V budúcom roku oslávi desiate výročie svojej existencie v Čeľadiciach. Začínala s desiatimi pracovníkmi v objekte starej nevyužívanej materskej školy. Dnes v nej pracuje šesťdesiat zamestnancov. Ich zámerom je rozšírenie výroby. Podali si žiadosť na podporu z európskych štrukturálnych fondov. „Postavením výrobnej haly a privezením modernej technológie chceme rozšíriť výrobu a ponúknuť obyvateľom obce ešte viac pracovných príležitostí,“ informoval nás konateľ spoločnosti Peter Grafenau. Ich materská firma sa nachádza v Nemecku a obhospodaruje dvadsaťosem percent celosvetového trhu vo výrobe inseminačných pomôcok. Dozvedeli sme sa, že takmer celá produkcia výroby v Čeľadiciach smeruje do krajín Európskej únie. „Naši ľudia si úspešne počínajú aj vo firmách mimo obce. Ivan Horváth je napríklad majiteľom najväčšej stavebnej firmy v Nitre. Okrem iného sa sústreďuje na výrobu stavebných buniek do kúpeľní, s ktorými podniká aj v Nemecku. Medzi ďalších podnikateľov a úspešných manažérov patria Ľubomír Bumbala, Martin Hamada, Vladimír Leckéši a Vladimír Németh,“ hovorí starosta Jaroslav Papp.
Úspešne si vedie aj súkromne hospodáriaca farma roľníkov rodiny Ľudovíta Tomana. Rozhodli sa nadviazať na tradície poľnohospodárskej výroby. V roku 2001 kúpili zanedbaný hospodársky dvor Čeľadice. S pestovaním plodín začínali na dvoch hektároch pôdy. Dnes jej obhospodarujú viac ako deväťsto, chovajú 180 prasníc a šesťsto kusov ošípaných. Na „družstve“ si prácu našlo celkovo deväť ľudí. Uplatnenie tu našli traktoristi, kŕmiči a mechanici. Za povšimnutie stojí ich aklimatizačná obora, v ktorej sa v súčasnosti nachádza po desať kusov danielej a jelenej zveri. V máji v nej očakávajú prírastok od piatich jeleních samíc.
Pestovanie viniča
Pestujú ho na rozlohe 29 hektárov. Z odrôd prevláda rizling vlašský, müller thurgau, veltlín zelený, modrá frankovka či vavrinecké. Hrozno iba dopestujú, na spracovanie putuje do Nitry alebo Bratislavy. Kedysi sa víno vyrábalo na Lapáši. Vo vinici majú troch stálych zamestnancov. „Je to však nikdy nekončiaca práca,“ hovorí agronóm Milan Darnadi.
Hasičský zbor a Červený kríž
V minulosti bol takmer každý členom Červeného kríža alebo dobrovoľného hasičského zboru. Dlhoročným vedúcim hasičov v Čeľadiciach bol dnes 85-ročný Štefan Bakai. V podvedomí mnohých však nadlho zostane aj ako premietač filmov. Za aktívnu prácu na poli spoločenského života prevzal nejedno čestné uznanie. Rôznymi diplomami by vraj mohol vytapetovať nejednu stenu domu. „Spoločne s manželkou Barborou vychovali až dvanásť detí. Výborne si v súčasnosti vedie aj ich vnučka Tatiana. Okrem iného si v stolnom tenise vybojovala titul majsterky SR medzi dorastenkami, je reprezentantkou SR a extraligovou hráčkou Športového gymnázia Nitra,“ nešetrí slovami chvály starosta. Za úspešných rodákov Čeľadíc považuje futbalového rozhodcu Baltazára Bakaia, Baltazár Dubeň bol prezidentom Slovenského združenia telesnej kultúry a športu a horolezec Vincent Dubeň prevzal v Argentíne vyznamenanie za záchranu života ďalšieho horolezca. V roku 1984 sa okrem iného zúčastnil aj na expedícii, ktorá zdolala najvyššiu horu sveta Mount Everest.
Detský folklórny súbor Rabonka
Súbor vznikol pred osemnástimi rokmi. Spievajú a tancujú k rôznym sviatkom, najmä vianočným, fašiangovým, vystupujú na katarínskych zábavách či jarmokoch. „Texty mnohých piesní a predlohy zvykov nám dodal dnes už 95-ročný Gašpar Holeš,“ hovorí vedúca súboru Alžbeta Seredičová. V ich repertoári sú najmä piesne a tance z okolia Nitry a Požitavia. Počas vystúpení v rôznych domovoch dôchodcov sa ľudia od dojatia neraz rozplačú. „Vraj, akoby sa vrátili do rokov mladosti,“ spomína aj na takéto milé príhody vedúca súboru, s ktorým žne úspechy aj na medzinárodných festivaloch. V minulosti s deťmi veľké úspechy dosahovala aj Eva Dobiášová. Prvým držiteľom Zlatého slávika Petra Dvorského bol vtedy napríklad Michal Seredič. V súťažiach medzi najlepších vždy patrili súrodenci Bališoví a z jednotlivcov Martin Beláň. V obci už vyše šesťdesiat rokov úspešne pôsobí aj dychovka vedená Eugenom Miklem. Tá sa však podobne ako Rabonka borí s generačným problémom.
Šport
Hlavne futbal a stolný tenis sú liahňou športových talentov. Stolní tenisti žali v minulosti slávu a diplomy za rôzne výkony a družstvo mužov aj dnes úspešne boduje v najvyššej okresnej súťaži. Najväčšia pozornosť sa tradične sústreďuje na futbalistov. Dôveru vkladajú najmä do vlastných odchovancov. Medzi najlepšími figurujú mená ako Milan Dobiáš, Miroslav Varga, Roman Štrba, Daniel Dobiáš, Milan Srnka a Jozef Líška. Marek Čibik a Dušan Koprda hrali napríklad aj druhú futbalovú ligu a Slavomír Bališ je v súčasnosti hráčom FC Nitra. Trénerom futbalistov je Benjamín Dvorský. „Naši chlapci si pod jeho vedením na Vianočnom turnaji Nitrianskych novín v malom futbale vybojovali pekné druhé miesto,“ vyzdvihol ich hráčske kvality starosta obce.

SkryťVypnúť reklamu

Leteli až z Bruselu
Už takmer dvadsať rokov sa chovu súťažných holubov ako jediný v obci venuje Ján Mičiak (na snímke). V súčasnosti ich má približne päťdesiat. Jeho holub v minulom roku absolvoval šesť zahraničných letov. Medzi najťažší patril 24-hodinový let z Bruselu, na vzdialenosť takmer tisíc kilometrov. „Holuby sú v nebezpečí aj pred dravcami. V minulom roku jednému jastrab roztrhol pazúrmi hrvoľ. Našťastie sa mi ho podarilo zašiť a holub sa vyliečil,“ spomína chovateľ.

V škole je málo detí, hrozí jej zánik

Zdá sa, že najväčším problémom obce bude zachrániť existenciu miestnej školy. V tomto roku síce oslávia tridsiate výročie jej postavenia, či však budú vôbec oslavovať, je zatiaľ otázne. „V tých časoch sa nám vyriešil problém s dvojzmennosťou. Ešte pred pätnástimi rokmi školu navštevovalo viac ako 240 detí. V súčasnosti ich máme 85,“ porovnáva rapídny úbytok žiakov zástupkyňa riaditeľa Anna Nasterová. V minulosti k nim dochádzali deti aj z okolitých obcí. Dnes ich rodičia vozievajú do Nitry. Vraj aj kvôli možnostiam uplatnenia sa v športových a jazykových triedach. Mnohí sa tiež nazdávajú, že v meste ich deti dostanú kvalitnejšie vzdelanie. Aj žiaci v Čeľadiciach sa učia anglický jazyk od prvého ročníka, podobne ako v Nitre, majú tu zosieťovanú počítačovú učebňu a dosahujú výsledky porovnateľné s inými školami, argumentuje zástupkyňa riaditeľa. Úbytok žiakov pre nich znamená úbytok financií. Museli zriadiť spoločné triedy a znížiť počet vyučujúcich. „V tomto prípade by nemal platiť princíp financovania podľa počtu žiakov. Spravodlivejšie by bolo, keby nás dotoval štát, lebo my vlastne našimi deťmi „dotujeme“ školy v meste,“ poukazuje starosta. Ak im žiakov ešte ubudne, čo reálne hrozí, prevádzku školy jednoducho neutiahnu. V septembri má do prvého ročníka nastúpiť len jeden prváčik, z deviateho ročníka odíde štrnásť žiakov.
Súčasťou areálu je aj materská škola. „Sme v nádhernom prírodnom prostredí, deti majú dostatok pohybu na čerstvom vzduchu. Keď je vonku daždivo, využívame na spoločné tvorivé práce najmä priestory herne. Chystáme v nej výmenu starej, vydúvajúcej sa linoleovej podlahy, za plávajúcu. Čiastkou okolo päťtisíc korún nám na ňu prispeje firma Toman,“ hovorí Marta Rebrošová, riaditeľka materskej školy.

Najčítanejšie na My Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  3. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  6. Dodajte vašej pokožke šťavu
  7. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  1. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  2. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  3. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  4. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  5. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  6. Dodajte vašej pokožke šťavu
  7. Trh s nehnuteľnosťami praje prenájmom
  8. Wüstenrot rástol v segmente životného aj neživotného poistenia
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 796
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 11 124
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 4 183
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu 2 732
  5. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 681
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 024
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 021

Blogy SME

  1. Jana Melišová: Ten, kto koná dobro pre dobro
  2. Miroslav Lukáč: Užitočný idiot /terminus technicus/ sa stáva nedostatkovým tovarom.
  3. Jozef Sitko: Sú blogy selektované podľa politického obsahu a významu?
  4. Vladimír Krátky: Fico sa zrejme účelovo nechal od veľvyslancov prefackať .
  5. Jozef Stasík: iCow: Aplikácia z Kene, ktorá pomáha farmárom zlepšiť produktivitu stáda a zvýšiť príjmy
  6. Peter Slamenik: Nefeť pleseň, diel číslo 1.
  7. Barbora Suráková: Čo vidieť a zažiť v perle Maroka – Marrákeši
  8. Tupou Ceruzou: Alfasamec Sulík
  1. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 653
  2. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 742
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 4 230
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 890
  5. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 3 762
  6. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 690
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 2 955
  8. Simona Kyselicová: Ako sa najhorší rok v mojom živote stal najlepším učiteľom. 2022, dámy a páni! 2 424
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Víťaz tipovačky Adrián Danada (vľavo) si z desiatich cien vybral tankovací poukaz, vicemajster Jaroslav Lazor si odniesol batoh a súpravu od BU1 a dres Miroslava Stocha skončil v rukách Ladislava Lovása.

Najlepších sme ovešali peknými cenami.


9 h
Nitrianska spisovateľka Eva Hrašková

Eva Hrašková chystá pre čitateľov prekvapenie.


11 h
Futbalisti Hurbanova budú mať nového trénera.

Od februára majú v meste piva nového kouča.


1. feb
Bistro sídli v presklenej budove v zadnej časti tržnice.

Firmu vybrali vlani, rekonštrukcia presklenej budovy dodnes nezačala.


1. feb

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Muž na následky zranení zomrel.


1. feb

Aktuálny dlh letiska je 1,8 milióna eur.


17 h

Opatrenia sú tiež na ďalších súdoch. Zo Špecializovaného trestného súdu v Pezinku museli odviesť dvojicu obžalovaných.


(JN) 14 h

Prichádza poľská spoločnosť Orlen, v Čechách je už jednotkou.


19 h

Blogy SME

  1. Jana Melišová: Ten, kto koná dobro pre dobro
  2. Miroslav Lukáč: Užitočný idiot /terminus technicus/ sa stáva nedostatkovým tovarom.
  3. Jozef Sitko: Sú blogy selektované podľa politického obsahu a významu?
  4. Vladimír Krátky: Fico sa zrejme účelovo nechal od veľvyslancov prefackať .
  5. Jozef Stasík: iCow: Aplikácia z Kene, ktorá pomáha farmárom zlepšiť produktivitu stáda a zvýšiť príjmy
  6. Peter Slamenik: Nefeť pleseň, diel číslo 1.
  7. Barbora Suráková: Čo vidieť a zažiť v perle Maroka – Marrákeši
  8. Tupou Ceruzou: Alfasamec Sulík
  1. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 653
  2. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 742
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 4 230
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 890
  5. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 3 762
  6. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 690
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 2 955
  8. Simona Kyselicová: Ako sa najhorší rok v mojom živote stal najlepším učiteľom. 2022, dámy a páni! 2 424
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  3. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  5. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu