„Mala som vtedy šesť rokov. Bývali sme na Moravskej ulici. Prvá bomba do nášho dvora spadla v sobotu večer asi o 22. hodine,“ spomína si s odstupom času Mária Furková, v tom čase ešte Lukáčová. Žili v klasickom, sedliackom dome so spoločným dvorom pre tri rodiny. Oni bývali v dome číslo 312, Vargoví v čísle 313. Vzadu bývali Tóthoví. Hovorí, že v tom čase tu boli aj nemeckí a rumunskí vojaci. Zbrane a strelivo mali uložené v humnách a maštaliach. Jedno nákladné auto, plne naložené muníciou stálo pripravené na odchod uprostred dvora. „Akýmsi predvojom pred bombardovaním bolo prieskumné lietadlo, ktoré celý večer lietalo nízko nad Vrábľami. Chvíľami sme sa nazdávali, že narazí do niektorého komína. Večer zhodilo takzvané stalinove sviece. Všetko nimi presvietili a zrejme si narobili fotografie, lebo pri nasledujúcom prvom leteckom nálete spadla jedna bomba aj do nášho dvora, presne na miesto, kde predtým stálo spomínané nákladné auto. To však ešte pred náletom zmenilo svoje stanovište. Keby po zásahu vybuchlo, dnes by som tu už zrejme nebola,“ hovorí Mária Furková. Tlaková vlna zdemolovala stenu prednej izby u Vargových, rozbité boli všetky okná a škridľa zo striech. K samotnému bombardovaniu Vrábeľ prišlo 25. marca, na Kvetnú nedeľu popoludní, keď ľudia vychádzali po omši z kostola.
Autor: - si -
