V čase jej osadenia sa dokonca Zväz protifašistických bojovníkov obrátil na políciu s podozrením, či nejde o propagáciu fašizmu. Tabuľa je totiž venovaná pamiatke pplk. Jána Šmigovského (1903 – 1945) za obranu štátnej nezávislosti a suverenity Slovenskej republiky. Tento muž bol v čase vypuknutia SNP (29. 8. 1944) veliteľom nitrianskej vojenskej posádky. K povstaniu sa nepripojil, podľa historikov zo Slovenskej akadémie vied „bojoval na strane protipovstaleckých vojenských síl, čím sa stal chtiac-nechtiac spojencom okupačnej nemeckej armády, ktorá koncom augusta 1944 začala obsadzovať slovenské územie.“ Historický ústav SAV aj Vojenský historický ústav sa priklonili k názoru, že by tabuľa mala byť z verejného miesta odstránená. Problémom sa budú už 17. marca zaoberať mestskí poslanci. Tabuľa je totiž osadená na mestskom objekte, so súhlasom Mesta Nitra. To sa dokonca stalo prvým zo signatárov textu, ktorý je na nej uvedený. Ďalšími sú Konfederácia politických väzňov Slovenska a Slovenský historický ústav Matice slovenskej.
Nikto si nič nepamätá?
Paradoxom je, že žiadna dokumentácia, súvisiaca s pamätnou tabuľou, sa na mestskom úrade údajne nenašla. Podrobnosti nám o nej nevedel povedať dokonca ani vtedajší primátor Vladimír Libant. Nepoprel, že s osadením tabule súhlasil, na jej odhalení (4.9. 1998) sa však nezúčastnil. Na to, či bola financovaná z mestských peňazí, si vraj nepamätá.
Ako sme už uviedli, proti tabuli na bývalých kasárňach už Mesto Nitra zaznamenalo viac protestov. Podľa našich informácií sa začalo problémom vážnejšie zaoberať až koncom minulého roka. Podnetom bol list Jána Hudeca z Nitry, adresovaný primátorovi. Okrem iného v ňom píše: „Je to mravná i politická rozpoltenosť, ak predstavitelia nášho štátu na jednej strane oceňujú SNP ako svetlú časť histórie slovenského národa v 20. storočí a na druhej strane sa osádzajú pamätné tabule tým, čo bojovali nielen proti SNP, ale i proti vývoju, ktorý viedol k vzniku prvej skutočne samostatnej a nezávislej Slovenskej republiky.“
Primátor si ešte vlani vyžiadal odborné stanoviská dvoch spomínaných historických ústavov. Na ich základe predkladá na marcové zastupiteľstvo návrh na demontáž pamätnej tabule. Materiál už prerokovala kultúrna komisia aj mestská rada, stanovisko však nezaujali.
Živčic: Som za demontáž
„Ja som na 60 percent za odstránenie tabule. Keďže táto republika uznáva ako svoj štátny sviatok SNP, považujem za veľmi čudné, že človek, ktorý bol popravený za zradu SNP a nepripojenie sa k nemu, má pamätnú tabuľu na verejnom mieste. Na druhej strane musím povedať, že vyjadrenia niektorých historikov sú trošku tendenčné. Preštudoval som si problematiku z každej strany, pomaly už viem, akú nosil Šmigovský veľkosť uniformy. Zistil som, že sa v tých pohnutých dňoch prejavil ako človek, ktorý prisahal vernosť vtedajšej Slovenskej republike a chcel ju dodržať. To je dôvod, prečo sa odmietol pridať k partizánom. Ale aj keď zatkol emisárov povstania, umožnil im zadnou bránkou utiecť z kasární, pripravil im auto, vybavil ich priepustkami. Zbrane im nevydal, ale tie nevydal ani Nemcom,“ netají svoj názor predseda kultúrnej komisie a poslanec Anton Živčic. Hlasovať vraj bude za odstránenie tabule z bývalých kasární.
Súčasný poslanec za SNS a bývalý primátor Jozef Prokeš má iný názor. Tabuľa by podľa neho mala zostať tam, kde je: „Jediným previnením Šmigovského bolo, že dodržal vojenskú prísahu, lebo sa nepridal ani na jednu, ani na druhú stranu.“
Historici: Text zavádza
Podľa Historického ústavu SAV osadenie pamätnej tabule nevychádza z historických faktov, „ale z politických tendencií tých síl, ktoré sa snažia rehabilitovať satelitný slovenský štát z rokov 1939-1945, jeho režim, resp. jeho politických, vojenských či iných reprezentantov“.
Aj riaditeľ Vojenského historického ústavu Jozef Bystrický označil text na tabuli za zavádzajúci, a to hneď z dvoch dôvodov. Prvým je ten, že používaním názvu Slovenská republika dáva znamienko rovnosti medzi vtedajšiu totalitnú a súčasnú demokratickú Slovenskú republiku. „Podľa viacerých vyhlásení vlád SR po roku 1993 Slovenská republika nie je právnym alebo politickým pokračovateľom Slovenskej republiky z obdobia rokov 1939-1945. Po druhé treba zdôrazniť, že mjr. (neskôr pplk.) Šmigovský svojím konaním a nepridaním sa na stranu Povstania vôbec nebránil štátnu nezávislosť a suverenitu Slovenskej republiky, pretože mesto vydal nemeckým okupačným vojskám, ktoré svojou prítomnosťou a činnosťou okliešťovali už aj tak obmedzenú štátnu suverenitu Slovenskej republiky.“
Skončí v lapidáriu?
„Na Slovensku sa už stalo tradíciou stavanie a búranie pamätníkov, odhaľovanie a strhávanie pamätných tabúľ. Táto tradícia nás veľmi nectí. Takisto nás však nectí ani relativizovanie, legendarizovanie či démonizovanie významných udalostí, resp. osobností z našich moderných dejín. K takémuto niečomu došlo aj pri odhalení pamätnej tabule J. Šmigovskému v Nitre. Ak si chce niekto túto osobu uctiť, mal by to robiť viac súkromne a nie na verejnosti a v mene Mesta. Podľa nášho názoru pamätná tabuľa J. Šmigovskému nepatrí na frekventované verejné miesto, ale do depozitára nejakého múzea alebo archívu. Je totiž viac dokumentom doby, v ktorej bola osadená (september 1998), než o udalostiach z roku 1944,“ píše riaditeľ Historického ústavu SAV Valerián Bystrický. Poslanec Anton Živčic sa s ním stotožňuje: „Keďže tabuľa patrí do histórie mesta Nitry, je to ďalší artefakt do nášho pripravovaného lapidária, kde by mala skončiť napríklad aj socha V. I. Lenina.“
