Ako žiačke Základnej školy na Topoľovej ulici v Nitre jej vďaka citu pre harmóniu zverili výzdobu rôznych násteniek i kroniku školy. Akosi jej však chýbala odvaha zdokonaľovať sa prenikať do tajomstiev umenia kresby a maľby vo vtedajšej Ľudovej škole umenia, hoci jej to odporúčali i na rôznych súťažiach. Z nich si vždy odnášala diplomy za najkrajšiu tvorbu. Podobný scenár pokračoval aj počas navštevovania Stredného odborného učilišťa chemického v Plastike. Čas plynul ďalej, v jej archíve postupne pribúdali obrazy i scénky z literárnej tvorby. Väčšina jej prác zostala ukrytá pred zrakom verejnosti. Aj z dôvodu, že keď pred približne dvadsiatimi rokmi začala pracovať ako kontrolórka kvality v známom podniku na výrobu chladničiek v Zlatých Moravciach, nezostávalo jej na podobné aktivity veľa času. Neskôr dokonca pracovala ako kuchárka v Materskej škole v Machulinciach a napokon vo fabrike na výrobu káblových zväzkov pre automobilový priemysel. Medzitým sa rozhodla aspoň čiastočne dohnať zameškané návštevou výtvarného krúžku v Bratislave pod vedením výtvarníka Petra Sýkoru. So svojimi obrazmi uspela napríklad na súťaži Nitrianske spektrum a v tomto roku v máji ju čaká celoslovenská súťaž na východnom Slovensku. V živote ju najviac zranilo nevydarené manželstvo. Neskôr i vážne ochorela. Práve v čase najväčšieho smútku vraj vznikli jej najkrajšie obrazy. Svoje pocity z tohto ťažkého obdobia vyjadrila aj v rozprávke Kukuričný svet, ale svetlo sveta možno čoskoro uzrie aj triler o nebezpečnom psychopatovi.
