Mesto Nitra daruje v spolupráci s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) svojim občanom na tohtoročné Dni Nitranov pekný darček. Plánujú totiž odkryť jeden z najväčších historických skvostov mesta, ktorý ležal dlhé roky v zabudnutí – veľkomoravský kostol, nachádzajúci sa v priestoroch kasární pod Zoborom. Práve v čase konania akcií Dni Nitranov a Pribinove slávnosti (na prelome júna a júla) by mal byť v tejto lokalite deň otvorených dverí. Ako informoval zástupca riaditeľa AÚ SAV a zároveň vedúci budúceho výskumu Matej Ruttkay, „dohodli sme sa s pánom primátorom aj vedúcim komisie kultúry Antonom Živčicom, že podporia naše snahy. Písomne bude dohoda spečatená po schválení projektu na kultúrnej komisii. Chýba nám ešte súhlas správcu pozemku - Armády SR, na čom usilovne pracujeme.“ Kopať sa začne v júni. AÚ SAV poskytne svojich špecialistov a Mesto už ústne prisľúbilo finančnú podporu. Malo by ísť o sumu do 60-tisíc korún.
Po prvýkrát archeológovia v priestoroch kasární kopali začiatkom 60-tych rokov. Pod základmi románskeho kostola identifikovali pozostatky jednoloďového kostolíka z 9. storočia. Jeho zvyšky siahajú najviac do hĺbky 1,2 metra. Zároveň okolo kostola objavili pohrebisko s niekoľkými desiatkami hrobov. „Všetko sa zasypalo a ostalo pod zemou ukryté pre ďalšie generácie. Teraz, keď prebiehajú zmeny vo vlastníckych pomeroch kasární, možno nastal čas, aby sa lokalita konečne využila aj pre verejnosť. Lebo toto skutočne Nitre chýba. Nitra je nazývaná matkou slovenských miest, ale z jej veľkomoravskej slávy nevidno prakticky nič,“ myslí si Ruttkay.
Veľkomoravský kostolík v lokalite kasární zvanej aj Martinský vrch je 20 metrov dlhý a 7,6 metra široký. Jeho múry sú hrubé až 1,3 metra. Budúce vykopávky by mali priniesť aj informácie o jeho presnejšom datovaní v rámci obdobia Veľkej Moravy. Na základoch pôvodného kostolíka stál až do začiatku 20. storočia románsky kostol svätého Martina, takže ide vlastne o dva kostoly na sebe. Na Martinskom vrchu sa našli aj stopy po veľkomoravskom hradisku o rozlohe 20 hektárov a val, ktorý chcú archeológovia prerezať, aby vedeli preskúmať jeho konštrukciu. „Na základe toho by sa dala urobiť rekonštrukcia hradiska ako celku, pretože informácií o ňom máme pomerne málo,“ uviedol Ruttkay.
AÚ SAV sa zasadzuje o sprístupnenie aj ďalších dávnovekých pamiatok a zohľadnenie týchto projektov v budúcoročnem mestskom rozpočte. „Presviedčame Mesto, aby sa odprezentovali verejnosti aj časti veľkomoravského opevnenia, ktoré sú odkryté v kazematách – čiže dutých priestoroch opevnení Nitrianskeho hradu. Sú tam odkryté zvyšky veľkomoravského valu, ktorého sa mohol dotýkať aj Svätopluk. Okrem toho chceme sprístupniť aj Vazilovu vežu na hrade, v ktorej je pripravená expozícia o vývoji hradného kopca od najstarších čias po stredovek,“ konštatoval Ruttkay. Do povedomia Nitranov i turistov by archeológovia chceli dať aj pôvodne románsky, neskôr gotický kostol svätého Jakuba, ktorý stál na dnešnom Svätoplukovom námestí v priestoroch medzi poštou, múzeom a divadlom. Bol to najstarší farský kostol v Nitre a v priebehu 13. storočia sa stal najbohatším kostolom mesta. „Mohlo by sa aspoň na dlažbe vyznačiť, kde kedysi stál,“ domnieva sa Ruttkay. Poslednou spomienkou na tento chrám je len kríž z jeho veže, ktorý sa dnes nachádza nad Svoradovou jaskyňou na Zobore. Jeho históriu približovala informačná tabuľka, aj tú už niekto nedávno ukradol. Pred verejnosťou by nemala zostať ukrytá ani najstaršia zachovaná stredoveká brána do hradu, ktorá sa nachádza pod Župným domom. V súčasnosti je odkrytá, dá sa vidieť, ibaže prístup k nej je uzamknutý. Ako povedal Ruttkay, „je škoda, že všetko toto je napoly pripravené, len posledný krok stále chýba“.
V prípade, že Armáda SR bude chcieť kasárne pod Zoborom opustiť, AÚ SAV aj s Ponitrianskym múzeom sa budú uchádzať o získanie aspoň časti týchto priestorov. Archeológovia majú už aj konkrétnu predstavu, ako by majetok využili: „Mohli by tu vzniknúť archeologické prezentačné priestory, a to nielen vnútri, ale aj vonku. Bolo by to niečo ako múzeum v prírode a zároveň oddychová zóna,“ povedal Ruttkay.
Autor: MÁRIA PIETOVÁ
