
„V prvom rade sa za tento úspech chcem poďakovať nielen mojim trénerom, ale aj rodine a priateľom, ktorí ma v mojom športe podporujú, no zároveň i firme Corado, ktorá mi pomohla finančne zvládnuť cestu a pobyt na šampionáte. V druhom rade stojí za mojím úspechom aj tvrdá práca, veď až päť dní v týždni som sa venovala tréningom. Základom bola letná príprava, ktorá sa už len dolaďovala mesiac pred samotnými majstrovstvami,“ prezradila hneď v úvode bronzová medailistka.
„V tréningovej intenzite som nepoľavovala ani po Vianociach, ba po Novom roku som každé ráno pol hodinu skákala na švihadle, čo mi tiež dodalo potrebnú kondíciu. Absolvovala som i týždňové reprezentačné sústredenie v Trenčíne. Ešte predtým však aj viacero turnajov, kde som mala možnosť zmerať si sily s kvalitnými súperkami a naberať tak potrebné skúsenosti.“
Prirodzene, zvedaví sme boli, s akými ambíciami cestovala Andrea do Grécka a na aké súperky tam narazila. „Je jasné, že som chcela uspieť čo najlepšie, aj keď som vedela, že ľahké to mať nebudem. Hneď v prvom súboji som narazila na reprezentantku Srbska a Čiernej Hory, s ktorou som prehrala. Práve s ňou som sa stretla pred mesiacom vo finále turnaja v Chorvátsku. Ona sa ale napokon stala európskou šampiónkou. V repasáži som bez problémov zdolala domácu Grékyňu 3:0 a v súboji o bronz som porazila pomerne kvalitnú Angličanku. Tretia priečka je mojím doteraz najväčším úspechom, ktorý ma síce veľmi teší, ale zároveň som po majstrovstvách cítila, že pri troške šťastia som mohla dosiahnuť aj na cennejší kov,“ zakončila svoj „európsky“ návrat 20-ročná karatistka, pre ktorú to bol posledný šampionát v juniorskej kategórii.