časovať na niekoľko minút. O svojej práci a zároveň hobby rozpráva rád, so zanietením a neskrývanou hrdosťou.
Opäť raz z núdze cnosť
„Profesia umeleckého tlačiara je u nás ojedinelá a cesta k nej komplikovaná. Ja osobne som si ju vybral čiastočne náhodou a čiastočne, ako sa vraví, to bola z núdze cnosť. Školy na ňu neexistujú, literatúra chýba a aj samotní výtvarníci si odovzdávajú poznatky a skúsenosti o tlačení výtvarných artefaktov ústne. Pôvodne som promoval v osemdesiatom siedmom ako melioračný inžinier na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Po odkrútení vojenčiny som začal pracovať v stavebníctve. No už som mal dve deti, manželku na materskej dovolenke, bývali sme v paneláku… Zhodou okolností sa v tom istom čase po skončení Vysokej školy výtvarných umení staval na vlastné nohy aj kamarát z detstva, akademický maliar Karol Felix. Jedného dňa sa posťažoval, že má veľmi veľa práce a tlač grafík ho pri tvorbe len zdržiava, tak som sa mu ponúkol za pomocníka. Asi rok som vyrábal u neho v ateliéri nepoužiteľné výtlačky. Až neskôr - popri zamestnaní - som vďaka bláznivej výdrži nás oboch začal malé grafiky, takzvané ex librisy, tlačiť na slušnej úrovni,“ rozrozprával sa Štěpánek.
Bez výtvarného talentu
Vzápätí priznáva, že žiadne výtvarné nadanie nemá. „Keby som stál týždeň s ceruzkou v ruke pred hárkom papiera, neviem, čo by som mal naň nakresliť. No nemám potrebu sa takto vyjadrovať. V tejto profesii treba byť dôsledný, pracovitý, vytrvalý a technicky zmýšľajúci.“ Martin dodáva, že výroba prvých odtlačkov autorskej predlohy z medenej platničky je dobrodružným hľadaním, posledných zasa otravnou rutinou. „Tento čas využívam na vymýšľanie nových aktivít, v dôsledku čoho som sa postupne dopracoval k edičnej činnosti. Takže ešte ako začínajúci, neznámy a mladícky drzý tlačiar som úspešne spolupracoval napríklad s Albínom Brunovským či Milanom Lasicom. Začiatkom deväťdesiatych rokov som si zaumienil, že budem vydávať albumy grafických listov.“ Počas ďalších piatich rokov sa špecializoval na obchodne praktickejší produkt - kalendáre, a síce s prehľadom diel súčasnej slovenskej grafiky.
Reprezentácia nášho umenia
Podobne ako grafické listy Štěpánek tlačí aj kalendáre v 100-kusovom náklade, ktorý je optimálny z hľadiska technológie a zároveň v našich podmienkach garantuje exkluzivitu projektu. Vrátane výrobných nákladov a honorárov sa ich cena pohybuje okolo desaťtisíc korún. „Avšak manažovať vydanie takéhoto dielka - od oslovenia umelcov až po odozvu na trhu - nie je jednoduché. Pre širší okruh záujemcov o umenie je atraktívnejšie vydávať autorské kalendáre našich grafikov strednej generácie. Predovšetkým združených v známom G-bode, ktorého som tiež členom,“ konštatuje tlačiar a vydavateľ z Veľkého Zálužia.
V jeho dielni pravidelne prechádzajú cez špeciálny lis budúce grafiky Dušana Kállaya, Igora Bencu či Kamily Štanclovej. Na rok 2005 vydal v poradí trinásty a štrnásty kalendár - s dielami Karola Felixa a Kataríny Vavrovej. „Vavrová súhlasila s mojím návrhom vytvoriť tematický kalendár grafík k 200. výročiu narodenia Hansa Christiana Andersena, sprievodný text napísal Dušan Dušek. V nasledujúcich mesiacoch sa chystáme vycestovať kvôli jeho prezentácii do Dánska, kde sa stane súčasťou osláv Roku H. Ch. Andersena v prítomnosti zástupcov slovenskej i dánskej ambasády.“
Martin Štěpánek ešte uviedol, že predvlani vytvoril autorské kalendáre v spolupráci s akademickým maliarom Robertom Brunom a akademickým sochárom Milanom Lukáčom. Na Slovensku majú záujem o Štěpánkove vydavateľské produkty najmä spoločnosti s významnými partnermi a na reprezentáciu Slovenska slúžia ministerstvu zahraničných vecí. Ich pravidelnými odberateľmi sú aj zberatelia výtvarných diel z rôznych krajín a kontinentov.
Autor: SILVIA STRUHÁROVÁ
