Janek Ledecký je nielen spevák, ale v posledných rokoch aj autor úspešných muzikálov. Po Hamletovi prichádza na Slovensko so svojím druhým muzikálom Galileo, ktorý naštudoval v pražskom divadle Kalich. Slovenskí diváci si ho budú môcť pozrieť na jar v bratislavskom Istropolise a na jeseň sa presťahuje na východné Slovensko.
S vašou prvotinou – muzikálom Hamlet - ste mali mimoriadny úspech. Podobne je to aj s Galileom. Ako si vyberáte témy?
Po muzikáli Hamlet som začal aktívne pracovať na novom muzikáli Cyrano. Lenže potom som si uvedomil, že zhudobniť takú kvetnatú a bohatú reč je takmer nemožné a začal som hľadať nový námet. Raz som náhodou zobral do rúk detskú knihu o Galileovi a hneď som vedel, o čom bude môj ďalší muzikál. V knižniciach som si požičal literatúru a študoval všetky dostupné materiály.
V Galileovi ste nielen autorom hudby, libreta a textov, ale aj predstaviteľom hlavnej úlohy a spoluproducentom celého projektu...
Nuž áno. Je ťažké byť autorom, ktorý má nápady,a zároveň realizátorom, ktorý sa snaží udržať financie na uzde. Ako autor by som chcel, aby bolo predstavenie čo najdokonalejšie a najlepšie, ale ako producent sa na to musím pozerať veľmi reálne. Aj tak sa náklady vyšplhali na pätnásť mi-
liónov korún.
Splnila scéna Šimona Cabana vaše predstavy?
Počas prípravy Galilea sme spolu s ním a s kostýmovou výtvarníčkou Simonou Rybákovou odišli do Florencie, kde sme navštívili múzeum. Bol to pre mňa obrovský zážitok, pretože som tam bol po prvýkrát a s takými výbornými výtvarníkmi. Všetko som vnímal celkom inak a oveľa intenzívnejšie. Jedno celé poschodie v múzeu bolo venované Galileovi Galileimu. Videli sme tam predmety, s ktorými pracoval vo svojej dielni, a didaktické pomôcky, ktoré vymýšľal. Tam sme sa presvedčili, že jeho svet, to neboli len hviezdy, ale aj technické vynálezy. Rozhodli sme sa scénu vytvoriť v tomto duchu a myslím, že sa nám to podarilo. Na scéne sú štyri štvormetrové veže, ktoré sa točia do kruhu podobne ako hviezdy. Šimon vymyslel dômyselný spôsob, ako hýbať so scénou. Keďže nemohol používať káble, dal nainštalovať svetlá na diaľkové ovládanie. Žiarovky sa tak rozsvecujú akoby zázrakom samy.
Podľa čoho si vyberáte ľudí, s ktorými spolupracujete?
Ako spoluproducent som mal, samozrejme, možnosť rozhodovať o tvorivom tíme a predstaviteľoch jednotlivých úloh. Vychádzal som aj zo svojich skúseností z Hamleta. Vyberám si ľudí nielen podľa ich odborných schopností, ale predovšetkým takých, s ktorými si rozumiem a môžem s nimi ísť po predstavení na panáka. Dá sa povedať, že ich mám rád a dobre sa mi s nimi pracuje. Tentoraz sme vybrali do muzikálu veľa známych tvárí, takže môžem spokojne povedať, že je to muzikál plný hviezd.
Medzi nich patrí určite aj Petr Muk, Josef Bohouš, Sabina Laurinová, Petra Janů, Ivana Chýlková či Josef Laufer. Objavia sa aj v Bratislave?
Samozrejme. V každom predstavení diváci určite uvidia viaceré známe tváre.
Sú muzikály to, čo chcete robiť a čo vás napĺňa?
Tento rok plánujem vydať autorský album a je to celkom nečakané a neplánované. Dosť vecí tak robím. Neriešim podobné otázky. Takže momentálne dopisujem nejaké pesničky...
Na chalupe v Krkonošiach?
Áno, som tam celú zimu. Aj dnes ráno som vyrážal odtiaľ. Je tam oveľa viac snehu ako tu v Bratislave (smiech).
V decembri ste mali dva koncerty na Slovensku...
Bol som v Piešťanoch a Bratislave. Musím povedať, že tu máte omnoho lepšie publikum, hlavne ženskú časť. Bol som sa pozrieť aj na niektorých divadelných predstaveniach a diváci sú neporovnateľne srdečnejší ako v Prahe.
Ako pokračujú vaše snahy uviesť Hamleta v Spojených štátoch amerických?
Už je preložený do hovorovej angličtiny a vyzerá to šialene. Ale ono to tak vyzeralo aj po jeho uvedení u nás.
Máte podobné ambície aj s Galileom?
S týmto muzikálom plánujeme ísť na budúci rok do Španielska. Mohlo by to byť veľmi zaujímavé, pretože táto krajina je akousi katolíckou baštou. Nakoniec, veľmi som zvedavý, ako prijme slovenské publikum tento muzikál, pretože vy na Slovensku ste oveľa religióznejší.
Ste veriaci?
Verím v určité princípy, ale bránim sa, aby to bolo akýmkoľvek spôsobom inštitucionalizované. Myslím, že aj keď na začiatku je dobrý úmysel tých všetkých vierozvestov, nakoniec ich mašinéria prevalcuje a začínajú všelijaké politické hry. Ale to je asi v každom náboženstve.
O čom bude váš ďalší muzikál? Máte už nejaký záchytný bod?
Hľadám ho a zatiaľ nemôžem nájsť. Veľa čítam, načúvam a hádam mi niečo zazvoní v hlave.
Máte dve dcéry, ktoré budú onedlho tínedžerky. Neuvažujete o niečom z ich prostredia?
Zatiaľ nie. Ale moje deti ma vždy inšpirovali. Od malička.
Okrem hudby veľa športujete. Vyskúšali ste už všelijaké adrenalínové kúsky. Čo vás teraz láka?
Kiteboarding, pri ktorom lyžiara ťahá padák alebo skôr drak. Podobne sa to dá využiť aj pri surfovaní.
Na to musíte byť fyzicky zdatný...
Kdeže. Trvá mi dosť dlho, kým sa niečo naučím. Poznám oveľa lepších a šikovnejších ľudí ako som ja.
Nie je hazardovanie so životom, keď vás ťahá motorka na lyžiach po zľadovatelom teréne?
No, snažím sa nosiť helmu...(smiech). A zvyšuje to endorfíny a prevetrá hlavu. Zaručene prídem na iné myšlienky.
Keď už sme pri zvyšovaní adrenalínu - ako hodnotíte slovenské dievčatá?
Pri porovnaní s ostatnými jednoznačne vyhrávajú. A to nehovorím preto, lebo som práve na Slovensku. Hovorím to aj v Čechách. Je to z jednoduchého dôvodu. Cez vaše územie sa prehnali rôzne kmene od slovanských po germánske, od Avarov, Hunov až po Rimanov. Takže genofond máte naozaj bohatý.
