„Neopodstatnená“ petícia 238 obyvateľov Novomeského ulice v Nitre proti výstavbe hypermarketu Kaufland na zelenej ploche, v tesnej blízkosti ich obytných domov, ma podnietila napísať nasledujúcu reakciu. Chcem v nej zdôrazniť význam zelene v meste a ukázať niekoľko súvislostí, ktoré nie sú bežne známe. Myslím, že v súčasnosti by sme mali viac uvažovať o dôsledkoch, ktoré investičná činnosť prináša pre kvalitu života v obytných zónach a pre psychickú pohodu nás, obyvateľov. Väčšinu z odborných informácií čerpám z publikácie Klíma a mezoklíma miest, ktorú v r. 2002 vydala Vedecká agentúra pre lesníctvo a ekológiu vo Zvolene.
Rastom a rozvojom miest vzniká často prostredie, ktoré má negatívny vplyv na zdravotný a psychický stav ľudí. Prostredie je však možné stále formovať a zlepšovať prostredníctvom zelene. Mestská zeleň je dôležitá pri ozdravovaní ovzdušia, znižovaní hluku a znečistenia. Aby bolo mestské prostredie v rovnováhe, sú potrebné najmä tzv. stabilizačné ekosystémy – napr. lesy, parky, trávnaté porasty. Preto musí zodpovedná samospráva a jej územné plánovanie mestskú zeleň rozvíjať a chrániť.
Vegetácia môže v meste významne ovplyvňovať teplotné pomery napr. tým, že tlmí teplotné vyžarovanie. Okrem slnka totiž v meste sálajú teplo aj cesty, parkoviská, múry budov, atď. Zelené parkové plochy v meste zvyšujú vlhkosť vzduchu tým, že zväčšujú vyparujúcu plochu. Stromové a kríkové spoločenstvá vytvárajú svojskú mikroklímu, ktorá má viacero ďalších blahodarných účinkov na človeka. Koruny stromov bránia dopadu slnečného žiarenia. Vzrastlá zeleň takisto znižuje teplotné výkyvy medzi dňom a nocou tým, že zvyšuje minimá a znižuje maximá. Rovnako obmedzuje prúdenie vzduchu a pozitívne mení jeho ionizáciu. Mnoho obyvateľov trpí hlukom najmä pri autobusových zastávkach. Jednoduchý pás stromov dokáže znížiť hlučnosť o 5-6 decibelov a pás stromov široký 50 m až o 20-30 decibelov. Zeleň tiež znižuje obsah mikroorganizmov v ovzduší. Dokáže redukovať prízemný ozón, ktorý je súčasťou mestského smogu. Okrem zachytávania mechanických častíc pozitívne znižuje aj elektromagnetický smog a rádioaktívne prvky v ovzduší.
Každému je jasné, že povrchy stavebných materiálov sa v lete omnoho viac ohrievajú ako zelené plochy. Napr. asfaltové parkovisko môže mať za slnečného dňa až 65°C, no povrch trávy alebo listov len 25-30°C. Čím väčšie sú teplotné rozdiely medzi týmito plochami, tým intenzívnejšie začína medzi nimi cirkulovať vzduch. Je to nesmierne blahodarný pohyb, pri ktorom chladnejší a ťažší vzduch z parkov samovoľne preniká do ulíc a zastavaných častí mesta. Tu nahrádza prehriaty a teda ľahší vzduch, ktorý stúpa hore. Preto sa za najvhodnejší typ sídliskovej zástavby považuje taká, kde sú paneláky šachovnicovo rozmiestnené uprostred vysokej stromovej zelene. Takéto urbanistické riešenie podporuje automatický systém cyklickej výmeny vzduchu, čím sa sídliskové ovzdušie v lete schladzuje a očisťuje. Aby tento cyklus fungoval, musí mať vysadená zeleň dostatočnú plochu, minimálne 1-1,5-násobok výšky stromov.
Zeleň má z urbanistického hľadiska obrovský význam v tom, že ovplyvňuje mestskú mikroklímu z hľadiska spoločenského, hygienického, psychického a estetického. Zistil som, že občania, ktorí na Novomeského ulici odmietajú ďalšiu výstavbu a obhajujú verejnú zeleň, to vedia z každodennej skúsenosti, aj bez poznania odborných výskumov (napokon, nový hypermarket Kaufland by mal stáť v tesnej blízkosti hypermarketu Lidl). Vyššie uvedené fakty jasne potvrdzujú, že vegetácia zmrštená do podoby ozdobnej, často globóznej výsadby lemujúcej parkoviská a nákupné centrá, ťahá za kratší povraz. Jedine zeleň, podporovaná v premyslenom urbanistickom systéme a v územnom pláne presne definovaná ako mestské parky dokáže spustiť a rozvinúť všetky svoje pozitívne funkcie a blahodárne účinky. Bol by som rád, keby sa v súlade s vedeckými poznatkami a názorom verejnosti viac pokúšali konať aj zástupcovia občanov v samospráve – či už poslanci, územní plánovači aleboarchitekti.
Autor: Ivan Csákay, Centrum
