Predsedovia dvoch výborov mestských častí trvajú na zmene uznesenia
Nitrianske zastupiteľstvo rozhodlo o novom vymedzení hraníc častí mesta. Niektorí poslanci však so schváleným návrhom (jeho predkladateľkou bola prednostka mestského úradu Zdenka Tóthová) nesúhlasia a budú iniciovať jeho zmeny.
Mesto Nitra sa člení na trinásť častí: Čermáň, Diely, Dolné Krškany, Dražovce, Horné Krškany, Chrenová, Janíkovce, Klokočina, Kynek, Mlynárce, Párovské Háje, Staré mesto a Zobor. „V praxi často dochádza k zámenám pojmov „mestská časť“ a „časť mesta“, pričom ide o legislatívne odlišné pojmy. Vymedzenie územia jednotlivých častí mesta, ktoré sa doteraz praktizovalo, bolo na základe zoznamov adries podľa evidencie obyvateľstva a budov. Toto vymedzenie je však neúplné vzhľadom na to, že nerieši územia, ktoré nie sú zastavané objektami,“ uvádza sa v materiáli, ktorý na zastupiteľstvo spracovalo oddelenie urbanizmu a architektúry mestského úradu. Pre vymedzenie územia jednotlivých častí mesta odporučilo použiť ako základ urbanistické obvody – na území Nitry ich je 86 (niekoľko takýchto obvodov tvorí jednu časť mesta). Toto členenie sa podľa mestských úradníkov až na niektoré odchýlky zhoduje s evidenciou obyvateľstva a budov, vedenou na organizačnom oddelení. „Naviac, urbanistický obvod ako základná sídelná jednotka je podkladom pri štatistických prieskumoch a vyhodnoteniach.“
Ako sme už spomenuli, nie všetci poslanci sa so schváleným návrhom stotožnili. Predseda výboru mestskej časti 5 (Diely, Parovské Háje, Kynek a Mlynárce) Daniel Balko protestuje proti začleneniu urbanistických obvodov Lukov a Šúdol do Klokočiny. Žiada, aby Lukov patril do časti Párovské háje a Šúdol do Kyneku. „Cieľom návrhu vymedzenia častí mesta má byť vytvorenie prirodzených, ucelených a logicky previazaných častí. Lukov aj Šúdol sú prímestskými časťami vidieckeho charakteru s individuálnymi bytovými jednotkami, kde sa stále
realizuje poľnohospodárska produkcia. Lukov bol vždy tradičnou súčasťou Párovských Hájov, a to ako v rámci katastrálneho, tak aj územného členenia. Rovnako je Šúdol prirodzenou súčasťou Kyneku. Napokon, túto skutočnosť v niektorých prípadoch asi uznáva aj samotný spracovateľ návrhu, keď zadal spracovanie územného plánu zóny pre spoločnú oblasť Kynek-Šúdol,“ reaguje Daniel Balko. „Klokočina je sídlisková mestská časť a ťažko možno zdôvodniť jej potrebu spojiť sa s Lukovom a Šúdolom s cieľom vytvoriť prirodzený a harmonický celok. Náš návrh preto je vrátiť Lukov k Párovským Hájom a Šúdol pričleniť ku Kyneku.“
O zmenu uznesenia požiada aj predsedníčka VMČ Krškany Helena Palková. Nesúhlasí so začlenením Mikovej Vsi do časti Chrenová: „Vždy bola súčasťou Dolných Krškán. Jej pôvodný názov bol Dolné Krškany 2. Až približne pred rokom - na návrh katastrálneho úradu - prišlo k premenovaniu. Už vtedy výbor mestskej časti opakovane vyjadril nesúhlas.“ Helena Palková kritizuje, že pokiaľ bolo uvedené územie len chotárom, patrilo Krškanom, a „teraz, keď sa tam idú stavať milionárske domy, má patriť Chrenovej“.
Hranice častí mesta budú podkladom pre vedenie evidencie obyvateľstva a budov, ako aj pri vytváraní volebných obvodov. „Členenie mesta na jednotlivé časti považujeme za otvorenú záležitosť. V prípade opodstatnených dôvodov je možné ich hranice korigovať, alebo pristúpiť k vytvoreniu nových častí mesta odčleňovaním základných sídelných jednotiek - urbanistických obvodov,“ konštatujú pracovníci oddelenia urbanizmu a architektúry.
Zavádzajúca informácia o referende ich ovplyvnila
Daniel Balko je presvedčený, že pri hlasovaní o materiáli zohrala negatívnu úlohu zavádzajúca informácia. „Nepravdivé upozornenie zo strany predkladateľa, že prípadná zmena navrhovaného delenia častí mesta si vyžaduje referendum, spôsobilo neprijatie nášho návrhu. Väčšina poslancov ho totiž zamietla aj z dôvodu, že na referendum nie sú v mestskom rozpočte vyčlenené finančné prostriedky,“ hovorí Daniel Balko. Rovnaký názor má aj Helena Palková: „Keď poslanci počuli, že prípadné referendum by muselo byť hradené z financií mestskej časti, ktorá oň žiada, návrh na zmeny nepodporili. Nakoniec sa ale ukázalo, že žiadne referendum potrebné nie je...“
