V Ponitrianskom múzeu sa konala výstava storočných šlabikárov, bridlicových tabuliek, peračníkov, školských obrazov. Šlabikáre pochádzali z rôznych krajín, prevažnú časť však tvorí zbierka z Čiech. Bolmedzi nimi aj najstarší český šlabikár, ktorý sa zachoval z roku 1547. Pre zaujímavosť - v novom československom štáte sa používalo až dvadsaťšesť šlabikárov.
Výstava sa v Nitre konala pri príležitosti dvestotridsiateho výročia uzákonenia povinnej školskej dochádzky. Návštevníci sa na nej dozvedeli množstvo zaujímavostí z histórie. Napríklad, že pedagógmi boli v minulosti najmä duchovní a vojaci, pretože mali silný hlas, sklony k autorite a podporovali telesné tresty. Až do obdobia prvej Československej republiky boli učitelia povinní zúčastňovať sa pri bohoslužbách a náboženské vyznanie malo vplyv na postavenie. Najskôr sa klasifikovalo z prospechu, správania a dochádzky. Známkovala sa aj usilovnosť a vonkajšia úprava písma. Až neskôr, v roku 1905, sa definovalo ustálenie piatich klasifikačných stupňov. V tejto dobe sa začali používať aj zošity. Prázdniny sa prispôsobovali sezónnym prácam na poliach, zbieraniu zemiakov, vinobraniu.
Expozícia sa skladala tiež zo školských obrazov, ktoré majú výchovný charakter, charakter rozprávok, bájok. Vystavované boli aj starodávne peračníky, v porovnaní s dnešnými, gigantických rozmerov. Dlhé totiž boli aj perá, ktoré sa namáčali do atramentových nádobiek - kalamárov. Ešte v šesťdesiatych rokoch sa používali bridlicové tabuľky, na ktoré sa písalo griflíkom. Je to niečo na spôsob ceruzky.
Za neodôvodnenú absenciu žiaka museli kedysi rodičia platiť pokutu, alebo ísť na niekoľko dní do väzenia. Až do roku 1923 sedelo v jednej v triede osemdesiat žiakov. Učilo sa v rôznych jazykoch - po nemecky, maďarsky, česky, slovensky, ale aj po poľsky, ukrajinsky a rumunsky. Ak sa deti učili iným jazykom než českým, bol od roku 1923 zavedený povinný predmet - československý jazyk. Ak sa učili československým jazykom, povinná bola nemčina.
V devätnástom storočí - v systéme rakúskeho školstva - ľuďom doslova bránili učiť sa užitočným veciam. Obávali sa, že ak by žiaci nadobudli príliš veľa „nadbytočných“ znalostí, narušilo by to ich spokojnosť s krajinnými pomermi.
„Výstava sa konala po prvýkrát v roku 1992 pri príležitosti štyristého výročia narodenia Jána Amosa Komenského a stretla sa v Čechách s veľkým záujmom. Pôvodne boli exempláre vystavené v Přerove na Univerzite Komenského,“ povedala nám profesorka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre JúliaIvanovičová.
