Tesne pred vzlietnutím, krátko po deviatej hodine ráno, totiž museli plánovaný odlet zrušiť, dôvodom bola porucha na protizrážkovom radare lietadla. Napokon sa ale letelo a adrenalínové tri dni v Rusku stáli za to.
Susedmi aj na tribúne
V slovenskej výprave nebola núdza o Nitranov. V realizačnom tíme A-mužstva majú pevné miesta asistentov trénera Rastislav Vincúr a Michal Hipp, technickým vedúcim je Róbert Tomaschek, v galisovom výbere hrajú Miroslav König, Igor Demo a Topoľčanec Mário Breška, kým z „dvadsaťjednotky“ mali nitriansku minulosť iba Dušan Perniš a Marek Bakoš. Práve na susedov z lietadla Perniša s Ružomberčanom Kurtym som si spomenul po prvej polhodine na štadióne moskovského Torpéda. Už v 6. min. totiž brankár Perniš, ktorý sa po odchode z Nitry vypracoval na jednotku medzi dubnickými žrďami, videl prísnu červenú kartu a spolu s ním opustil ihrisko aj stredopoliar Kurty - aby uvoľnil miesto náhradnému brankárovi Kozáčikovi. Už osprchovaní Perniš s Kurtym potom smutne bok po boku sledovali prehru „dvadsaťjednotky“ s Rusmi v pomere 0:4.
Obavy z čiernej vdovy
Či si to niekto pripúšťal nahlas alebo nie, pobyt v Moskve sprítomňovalo všade navôkol pomyslenie na „čiernu vdovu“. Samovražedné atentátničky totiž vyhodili do vzduchu dve lietadlá, v utorok ďalšia mladá žena odpálila nálož pred metrom, a to už v ruskej metropole bežalo naplno pátranie po poslednej zo štyroch Čečeniek, ktoré sa prišli do Moskvy takto nezmyselne mstiť za stratu svojich blízkych. Policajné kordóny, na uliciach obrnené autá, z každého rohu hľadela z plagátu tvár poslednej čiernej vdovy, obavy v piatok dokonca vyvrcholili uzavretím celého Červeného námestia. Vo veľkom sa tu totiž chystali oslavy Dní Moskvy, v predvečer víkendu ale po tragédii v severoosetskom meste Beslan vyhlásili niekoľkodňový štátny smútok.
Ktovie, či to bol strach z ďalšieho teroristického útoku alebo pre Rusov nie príliš atraktívny súper zo Slovenska, na štadión Dinama však prišlo v dvanásťmiliónovej Moskve povzbudiť národné mužstvo iba niečo cez desaťtisíc „boleľščikov“. Vedno s nimi sme aj my absolvovali šesť dôsledných kontrol, ktoré síce zdržiavali, ale aspoň dávali pocit istoty, že pobyt na štadióne bude predsa bezpečný. No a v hľadisku sa potom malý slovenský ostrovček mohol potešiť z heroického výkonu svojich reprezentantov, ktorí vybojovali cennú remízu 1:1. Ešte viac sme ale všetci tlieskali pilotovi v nedeľu o tretej ráno pri dotyku s letiskom v Ivanke pri Dunaji. Adrenalín ustal, boli sme doma.
