„S nápadom na jeho výstavbu prišla pred približne štyrmi rokmi moja manželka Estera. Videla ho v akomsi časopise a myšlienka vystavať niečo podobné sa nám ihneď zapáčila. Začal som teda zbierať polyetylénové fľaše. Na skleník som ich spotreboval až štyritisíc,“ spomína vrábeľský záhradkár. V jeho skleníku sa vraj nikdy nič nesparí, je tam príjemná vlhkosť i teplota. Keď prší, voda nestečie bez úžitku po stenách, ako je to v prípade skleníka alebo fóliovníka, ale skropí celé vnútro. Najdôležitejšou časťou je vraj vnútorná oblúková konštrukcia, ktorej priemer si môžete zvoliť podľa svojich predstáv. Tá jeho má tri metre. Ľubovoľná môže byť aj dĺžka skleníka. „V začiatkoch som fľaše skúšal zviazať silónovým motúzom. Na moje prekvapenie sa všetko rozsypalo. Teraz sú fľaše zdrôtované a držia spolu už štyri roky. Sused, ktorý má fóliovník, sa smial, že mi ho vietor odfúkne. Odfúklo však ten jeho, môj zatiaľ nie,“ hovorí Jozef Nikel. Jeho skleník chodia obdivovať aj deti z ulice. Pestuje v ňom papriku, rajčiny a uhorky. Inšpirovali sa ním už viacerí a vo Vrábľoch podobné skleníky pomaly pribúdajú.
Autor: Text, foto: Ondrej Sivčák
