Vlaňajšie suché leto pritom domácemu agrosektoru prinieslo úrody pšenice aj jačmeňa len na úrovni asi 3 t/ha a repky dokonca len v objeme 1 t/ha.
Začiatkom minulého týždňa žal jačmeň kombajnista Radoslav Petrík z Lapáša. Stretli sme ho v lokalite Selenca v časti chrenovského chotára. „Obilie je po prudkých lejakoch miestami úplne pováľané. Táto roľa nie je práve najúrodnejšia, výnos je iba 4,5 tony z hektára,“ prezradil nám kombajnista. Odvoz jačmeňa zabezpečovali traktoristi pod vedením súkromne hospodáriaceho roľníka Jozefa Šimončíka. „Vozíme ho do pivovaru. Ide o veľmi dobrý sladovnícky jačmeň s 9,6- percentným obsahom dusíka,“ prezradil nám Jozef Búran, ktorý si priebeh žatvy prišiel pozrieť aj preto, lebo pripravoval prechod kombajnov na polia v blízkosti Veľkých Janíkoviec.
Poľnohospodárov však tlačia k zemi nízke výkupné ceny. „V minulom roku sme za tonu sladovníckeho jačmeňa dostali päťtisíc, teraz to vyzerá na štyritisíc tristo. Pritom zdražela nafta a ďalšie vstupy, potrebné na výrobu,“ poukazujú pestovatelia na paradoxy, ktoré pre nich vyznievajú dosť nepriaznivo.
O priebeh žatvy sa zaujímal aj predseda parlamentu Pavol Hrušovský. Ten v rámci minulotýždňového pracovného výjazdu zavítal aj na strediská Poľnohospodárskeho družstva Devio Nové Sady v okrese Nitra. Privítal ho predseda družstva Ivan Oravec.
Pavol Hrušovský si prezrel tiež veľkosklad sladovníckeho jačmeňa, žatevnú techniku a diskutoval s pracovníkmi rastlinnej výroby, kombajnistami a opravármi. „V priebehu dňa som získal veľa kritických i povzbudivých námetov. Viem, že podnikatelia v agrosektore čelia mnohým problémom. Trápia ich nízke výkupné ceny, problémy súvisiace s dotáciami, rozdielne podmienky a podobne. Parlament môže výrazne vstupovať aj do riešenia týchto otázok. Sme krátko pred schvaľovaním zákona o štátnom rozpočte. Verím, že výsledkom rokovaní a odborných diskusií bude zhoda prospešná pre ďalší rozvoj slovenského poľnohospodárstva,“ povedal Hrušovský.