Pec postavil Ivan Šáli z ochranárskeho združenia Vodný mlyn. Pomáhali mu nezamestnaní v rámci aktivačných prác, finančne i odbornými radami prispel miestny pekár. Keď stavali, pršalo, pracovali aj pod igelitovým stanom.
„Pec treba nechať schnúť a asi mesiac postupne vypaľovať. Tento proces sme urýchlili a pri pečení sa na nej vytvorila prasklina, ktorá jej dodáva historický punc,“ hovorí Ivan Šáli.
V sobotu v nej piekli kolárovské lángoše, čo sú slané koláče z chlebového cesta. „Cesto z droždia, soli, zemiakovej a pšeničnej múky musí dobre vykysnúť. Pec necháme vyhriať na teplotu dvesto až dvestodvadsať stupňov Celzia, aby lángoše dostali farbu. Pečieme ich dvanásť minút a potom ich premastíme,“ hovorí pekár Karol Fülöp a zručne naťahuje cesto pred návštevníkmi mlyna. Lángoše dochucuje klobásou, syrom, smotanou, rascou, cibuľou i cesnakom.
Dedinská pec sa voľakedy rozkúrila iba raz do týždňa. Ľudia v nej piekli veľké bochníky chleba, ktoré zasýtili celú rodinu sedem dní. Hrubá kôrka zabránila ich vysychaniu. Pekár si na tie časy pamätá: „Pri nižších teplotách sa v peci piekli najprv zemiakové placky, pri vyšších chlieb. Keď pec mierne ochladla, ľudia v nej sušili ovocie a tí bohatší arašídy.“
Ivan Šáli s manželkou Slávkou pripravujú na 11. augusta Deň chleba, na ktorý pozývajú pekárov z celého Slovenska. „Chlieb tvorí po stáročia základ ľudskej výživy a chceme si ho uctiť,“ vysvetľuje. Okrem pečenia lángošov v obecnej peci bola v areáli kolárovského mlyna aj súťaž vo varení halászlé a country bál.
